Mandelov efekt: to sú predsa falošné spomienky

Pani Nekola, čo je Mandelov efekt?

Všetci poznáme tu situáciu, keď si niečo nesprávne zapamätáme. Napríklad sme skalopevne presvedčení, že sa určitá udalosť odohrala - aj keď fakty svedčia pre opak. Tento jav sa však nedeje len u jednotlivcov, stáva sa to aj u väčších skupín ľudí. Mandelov efekt je fenomén kolektívnej falošnej spomienky na nejakú vec alebo informáciu. Mnoho ľudí si nesprávne pamätá tú istú vec, ale nesprávne si ju pamätajú všetci rovnako.

Prečo bol Mandelov efekt pomenovaný podľa Nelsona Mandelu?

Tento jav bol prvýkrát pozorovaný v kolektívnych falošných spomienkach okolo juhoafrického aktivistu a bojovníka za slobodu Nelsona Mandelu. Mnohí ľudia sa mylne domnievali, že Nelson Mandela zomrel vo väzení v 80. rokoch 20. storočia. V skutočnosti bol v rokoch 1994 až 1999 prvým africkým prezidentom tmavej pleti, vďaka čomu sa stal známou a slávnou osobnosťou. Napriek tomu si mnohí ľudia mysleli, že Nelson Mandela je už mnoho rokov mŕtvy, keď sa v roku 2013 v médiách objavila správa o jeho smrti.

Aké sú ďalšie príklady Mandelovho efektu?

Existuje mnoho príkladov, napríklad filmových citátov. Známy citát z filmu Hviezdne vojny „Luke, som tvoj otec “ v tomto znení vo filme nikdy neodznel. V skutočnosti citát znel „Nie, ja som tvoj otec“. Lukovo meno sa v ňom vôbec nevyskytuje. Dokonca aj James Earl Jones, hlas Dartha Vadera, si ho pamätá zle. „Beam me up, Scotty“ sa neobjavuje ani v jednej epizóde Star Treku.

Mandelov efekt sa často objavuje aj v našich spomienkach na celebrity. Mnoho ľudí by odprisahalo, že Britney Spears mala vo videoklipe k piesni „Ooops ... I did it again“ na hlave slúchadlá. Dokonca aj bábika znázorňujúca Britney sa toho času predávala so slúchadlami. A samozrejme, Britney počas živých vystúpení aj slúchadlá nosila - nie však vo videoklipe. Hovorí sa, že David Beckham predvádzal značku „Calvin Klein“. V skutočnosti sa ukázal ako model pre kolekciu spodnej bielizne módneho reťazca „H&M“.
Ďalším príkladom Mandelovho efektu je známa postava z pokémonov, Pikachu: väčšina ľudí by Pikachu nakreslila od hlavy s čiernou špičkou chvosta. Taktiež by malo zmysel vyfarbiť všetky špicaté časti tela - ako aj uši - načierno. Koniec chvosta je však v skutočnosti žltý.

Čo spôsobuje Mandelov efekt?

Na tému Mandelov efekt vzniklo mnoho štúdií, avšak relevantné, vedecky podložené vysvetlenie pre tento jav zatiaľ neexistuje. Existujú však predpoklady, čo podporuje alebo vyvoláva Mandelov efekt. Po prvé, rôzne vnímanie: Nie všetko je pre každého rovnaké a jednoznačné. Napríklad deti často nerozpoznávajú Lächeln Mony Lisy a majú tendenciu vnímať jej výraz na obraze ako vážny a zamračený. Úsmev Mony Lisy na obraze deti sotva identifikujú. Úsmev ako taký dokážu rozpoznať len dospelí.

Ďalšia teória o Mandelovom efekte hovorí, že niekedy máme neúplné vnímanie. Tieto medzery v našej pamäti potom mozog automaticky vyplní obrazmi alebo informáciami, ktoré nemusia byť správne, ale možno sa hodia najlepšie na to, aby vyplnili tieto diery. Inými slovami, niečo sa „pridá“. Tieto vyplnenia prázdnych miest potom považujeme za správne a pravdivé. Tento efekt je zosilnený faktom, že nepravdu ešte tlačí aj spoločnosť.
Ľudská pamäť je veľmi formovateľná. Iní ľudia nás môžu ovplyvniť a prinútiť nás pamätať si veci, ktoré sme nikdy v živote nevideli alebo nepočuli. Vedci zistili, že sugestívne otázky a návrhy možno použiť na zámerné „zasadenie“ určitého obsahu do pamäti ľudí. K tejto téme je známy experiment „Lost in the Mall“ . V skratke: Šesť z 24 dospelých testovaných osôb si „spomínalo“ na vykonštruovanú udalosť, že sa ako deti stratili v nákupnom centre. Mimochodom, Mandelov efekt môže byť veľmi nebezpečný v rámci dokazovania v súdnom konaní.

Dá sa Mandelovmu efektu zabrániť?

V ideálnom prípade by samozrejme informácie mali byť vždy jasné a jednoznačné. Pravidelné opakovanie si spomienok by bolo samozrejme veľmi efektívne. Čím dávnejšie bola informácia získaná, tým viac sa z pamäte vytráca a tým je ľahšie je s ňou možné manipulovať. Ak si nie sme istí, či je informácia prichádzajúca zvonka správna, mali by sme si ju čo najskôr preveriť a nenechať sa ťahať za nos inými. Konzumácia drog a alkoholu zvyšuje pravdepodobnosť existencie falošných spomienok. Nemožno však vylúčiť, že Mandelov efekt nezasiahne myseľ aj napriek tomu. Naša pamäť predsa nie je stopercentne neomylná.