Ako vychovať sebavedomé dieťa: čo radí odborníčka?

1. Pani Kowarik, od ktorého roku sa u detí začína rozvíjať sebavedomie?

Sebavedomie sa trénuje už od narodenia. Bábätká komunikujú odmalička, keď sú napríklad hladné, komunikujú svoje požiadavky plačom a krikom. Ak dostanú papať, zažívajú sebaúčinnosť. Svojím konaním prispeli k naplneniu svojej vlastnej potreby. Na druhej strane je kontraproduktívne, keď rodičia ignorujú plač svojho dieťaťa, ak sa rozhodnú, že budú svoje bábätko kŕmiť len v určitých intervaloch. Novorodenci sa tak cítia bezmocní a vydaní napospas vonkajším okolnostiam. Skutočnosť, že opatrovatelia reagujú na pokusy malých detí o nadviazanie kontaktu, je základným faktorom zdravého vývoja a rodičom tak pomáha vychovávať sebavedomé deti.

2. Práve ste spomenuli „sebaúčinnosť“. Čo to znamená?

Pod pojmom sebaúčinnosť rozumieme presvedčenie, že oplývame schopnosťou dosiahnuť ciele svojím vlastným pričinením a zapojením svojich vlastných síl. Znamená to, že si veríte a že vďaka svojim osobným kompetenciám dokážete zvládnuť náročné životné úlohy. To si zasa vyžaduje sebavedomie, t. j. byť si vedomý toho, čo dokážeme a čo naopak nie.

3. Ako posilniť sebavedomie u malých detí?

Deti možno vychovávať k sebavedomiu tak, že dostanú priestor na hru. Práve to umožňuje mladým slečnám a malým šintrom testovať hranice. „Čo sa stane, ak mi spadne lyžica alebo zbúram vežu z kociek?“ Cez reakcie mamy a otca deti zistia, aký je ich manévrovací priestor, čím zlepšia svoje vnímanie a tiež spozorujú a uvedomia si, čo všetko môžu svojim správaním zmeniť. V škôlke napríklad možno pozitívne budovať sebadôveru u dieťaťa prostredníctvom úloh zameraných na detské myslenie, napríklad vyžadovaním pomoci pri prestieraní stola. Dôležité pri tom je, aby boli deti za svoju snahu a pokroky pochválené. Svoju úlohu samozrejme nevykonajú perfektne, avšak rodičia by mali svojich potomkov podporovať v získavaní skúseností a v ďalšom učení. Podpora by mala byť vždy individuálne prispôsobená dieťaťu a jeho osobnému rozvoju.

4. Na jednej strane by sme mali deti chváliť a povzbudzovať ich - na druhej strane by sme ich mali na pravidelnej báze stavať pred stále nové a nové výzvy? Ako teda rodičia nájdu tu správnu rovnováhu?

Talianska lekárka a zakladateľka montessori pedagogiky Mária Montessori raz povedala: „Pomôžte mi, aby som to dokázala sama.“ Vyzýva tak všetky maminy, ocinov, súrodencov a tiež starých rodičov, aby dopriali deťom potrebnú dávku trpezlivosti, dôvery a času - aby si deti mohli veci vyskúšať samy a nájsť si samy aj svoje riešenia. Žiaľ, v každodennom rodinnom živote na to nie je vždy čas. Napriek tomu sa snažte vytvoriť priestor, v ktorom vaše deti dostanú príležitosť konať samy: napríklad sa cez víkend na prechádzku oblečú celkom samy. Pomôžte im len vtedy, ak si naozaj nevedia rady. Hneď ako zasa objavia tú správnu cestu, nechajte ich, aby to urobili samy. Pomocou tejto výchovnej metódy môžete deťom dodať viac sebavedomia.

5. Do akých rodičovských pascí sa môžu rodičia dostať, ak chcú v deťoch pestovať sebavedomie?

Rodičia očakávajú od svojich detí príliš veľa, majú príliš vysoké očakávania. Na deti a ich rozvoj to má však presne opačný účinok ako pozitívny, vysoké očakávania vytvárajú v deťoch negatívne presvedčenia, ako napríklad „nie som dosť dobrý“ alebo „nedokážem to“. Nepomáha však ani to, ak rodičia deťom všetko berú z rúk, robia veci za nich a v ničom im nedôverujú. Tým sa deťom odopiera manévrovací priestor a kontrola nad ich vlastným konaním. Áno, rodičia môžu natoľko dôverovať svojej dcére alebo synovi, od určitého veku a v závislosti od ich vývojového stavu, aby vhupli do svojich topánok jednoducho sami. Ako sa správne vysporiadať s chybami, to by sa deti mali učiť už od útleho veku. Toto k učeniu a výchove patrí a deťom to jednoznačne pomáha jednak získať viac sebavedomia a jednak si zlepšiť svoje vlastné schopnosti.