Chuť na zelenú: Sedem nápadov, ako záhradkárčiť s deťmi
Záhradkárčenie s deťmi: Kde teda začať
1. Prebudiť túžbu objavovať niečo nové
Deti sa nové veci najľahšie učia hrou, burcuje ich k tomu ich vrodená zvedavosť. Na záhradkárčenie s deťmi by sa však nemalo prizerať ako na prácu, ale ako na dobrodružstvo v prírode. A preto, aby ste mohli spoločne vhupnúť do záhradkárčenia, objavujte všetko spoločne: Aké kvety tu rastú? Aké živočíchy sa plazia po listoch? Ako sa volajú tie bobuľky na kríkoch?
A čo pomôže, aby sme deti udržali v záhradkárskom zápale? Veď ono taký zeleninový záhon neponúkne úrodu hneď zo dňa na deň. Pokračujte s deťmi trpezlivo v pozorovaní: Čo sa medzičasom v záhone zmenilo? Pri záhradkárčení s deťmi nie je cieľom bohatá úroda, ale naučiť sa a prežívať, čo dokáže príroda.
2. Vyberte rastliny, ktoré sa dajú aj ochutnať
Spoločne sa s deťmi zamyslite: Ktorú zeleninu alebo bylinky vaše dieťa ľúbi? Má nejaké obľúbené kvietky? Ktoré druhy si nevyžadujú komplikovanú starostlivosť, prípadne nám prepáčia, ak niekde spravíme aj záhradkársku chybičku. Úžasný vedľajší efekt pestovania zeleniny s deťmi: Čo si človek sám zasadí, vypestuje a ešte aj zozbiera, chutí najlepšie a toto zaiste presvedčí aj prieberčivé deti, ktoré za normálnych okolností zeleninu na tanieri odmietajú.
Mimoriadne vhodné pre netrpezlivých záhradkárov sú žerucha a reďkovka, ktoré dozrievajú veľmi rýchlo. Veľmi rýchlo tiež rastú aj kapucínky, ktorých kvety sú jedlé a krásne sa nimi dá dozdobiť obedňajší šalát. Šancu na bohatú úrodu zvyšuje aj výsadba rôznych druhov odrôd – zároveň sa znižuje aj riziko napadnutia rastlín škodcami. Ak bude mať rastlinka v záhone toho správneho suseda, budú sa dokonca podporovať v raste, napríklad reďkovky a kaleráb alebo paradajky a bazalka. Tip: Ak zasadíte geneticky stále semená, získate automaticky osivo aj na ďalšiu záhradkársku sezónu a nemusíte tak každý rok kupovať osivo nové. Okrem tejto výhody poskytujú takéto druhy rastlín v čase kvitnutia aj množstvo potravy pre hmyz.
Na záhradkárčenie s deťmi netreba nevyhnutne veľa priestoru, mnohé sa dá vypestovať dokonca aj na balkóne. Bazalka, endívia, rukola, hlávkový šalát, špargľový šalát, perila, fazuľa, mangold a palmový kel sú optimálne na pestovanie na balkóne – zmestia sa do štandardných balkónových záhonov a tiež jednoduchých kvetináčov s minimálnym objemom 10 litrov. Zelenine sa najviac darí na balkónoch, ak sú orientované na západ, severné strany sú totiž zvyčajne príliš tienisté. Ak máte balkón orientovaný na juh, rastlinkám sa skôr postarajte o tieň a nezabudnite ich veľa polievať!
3. Pripravte deťom vlastný záhon
Deťom sa prirodzene žiada byť aktívnymi. Keď zakúsia, čo je to podieľať sa na práci a smieť sa samostatne pričiniť o to, aby sa rastlinkám darilo, cítia sa užitočné – a to je pre nich enormná motivácia. Preto by ste im mali na to vytvoriť priestor. Môžete si napríklad spoločne vytvoriť v záhradke vlastný záhon alebo kúpiť vlastný kvetináč na balkón. Ponechajte svoje deti, aby sa vyjadrili, čo sa im páči a aby si vybrali samy.
Nechajte sa uniesť vlastnou kreativitou: Kto kedy povedal, že záhon musí byť v tvare obdĺžnika? Ten váš môže mať pokojne tvar srdca, hviezdičky alebo kruhu. Na našich najmenších môžete kľudne nechať aj pekné dekorácie z kremeňového štrku, rozprávkových postavičiek alebo malých kusov dreva.
Takto sa pri záhradkárčení s deťmi aj zabavíte
4. Dbajte na udržateľnosť
Nielen kvôli životnému prostrediu, ale aj kvôli vlastnému zdraviu a zdraviu detí by ste sa pri záhradkárčení so svojimi ratolesťami mali vyhýbať chemickým postrekom a hnojivám. Hnojivá sa dajú vyrobiť aj svojpomocne. Napríklad taká kávová usadenina: Je bohatá na fosfor, draslík a ďalšie minerály. Namiesto toho, aby usadenina putovala do odpadu, odkladajte ju a primiešavaním do zeminy v kvetináčoch či do vody na polievanie ju používajte ako prírodné hnojivo. Rozdrvené vaječné krupinky zasa zvyšujú vápenatosť závlahovej vody – rastliny tak potom lepšie prijímajú ďalšie živiny. Nie všetky druhy rastlín si však vyžadujú veľa hnojiva. Bylinkám napríklad vyhovuje pôda s nižším obsahom živín. A na druhej strane sú potom také paradajky alebo tekvice, ktoré sa bohatými živinami nechajú jednoducho rozmaznávať.
Pre ekologicky zmýšľajúcich záhradkárov je samozrejmosťou používanie substrátov bez rašeliny. Rašelina totiž pochádza z rašelinísk a zachytáva v sebe obrovské množstvo CO2, ktorý mimoriadne škodí životnému prostrediu. Pri ťažbe rašeliny sa CO2 uvoľňuje a ničí tým cenné biotopy.
5. Prevziať na seba zodpovednosť primeranú veku
Menšie deti si môžu vziať na plecia menšie úlohy, ako napríklad polievanie rastlín, zber ovocia alebo sadenie semienok do záhonu. Väčšie deti už navštevujúce základnú školu môžu pomáhať pri sadení mladých rastliniek, pomáhať pri príprave záhonu alebo môžu napríklad v záhradke pohrabať lístie. Robí im to radosť a malým pomocníkom to určite dodá na sebavedomí.
Prispôsobiť veku by sa malo aj vybavenie do záhrady: Žiadny strach, nemusíte na to hneď minúť celý majetok. Menším deťom napríklad na začiatok postačia aj ich hračky do piesku. Na polievanie si deti vystačia aj s hračkárskou krhličkou: Nie je ťažká a aj naplnená sa dá pekne zdvihnúť. Staršie deti už môžu mať svoje vlastné záhradné náradie.
6. Spoločné záhradkárčenie
Deti sa mimoriadne tešia, ak sa k nim pri práci v záhradke pripoja aj kamaráti alebo deti zo susedstva. Popremýšľajte teda, koho z vášho okolia by ešte mohlo chytiť záhradkárčenie. Možno, že natrafíte na niekoho, kto po tom túži a nemá vlastnú záhradu. Alebo si vyhľadajte a zapojte sa do komunitného záhradkárčenia, kde môžete spoznať aj ďalšie rodiny a priateľov, ktorí rado záhradkárčia.
Menšie deti často potrebujú pomoc dospelých alebo starších detí, aby im ukázali, ako na to. Staršie, skúsenejšie deti sa už zvyčajne zorganizujú samy – najmä, ak majú možnosť pracovať spoločne v teamoch.