Čo môžu rodičia urobiť preto, aby im deti pomáhali v domácnosti

Prečo mnoho detí nerado pomáha v domácnosti?

V minulosti bolo úplne normálne, že deti pomáhali alebo dokonca museli pomáhať – či už s prácami na poli alebo sa starali o mladších súrodencov. V súčasnej dobe však už účasť potomkov na domácich prácach tak samozrejmá veru nie je. A to je problém, ktorý popisuje vo svojej knihe „Tajomstvá prirodzenej výchovy. Čo nás tradičné kultúry učia o výchove šťastných detí“ (vydavateľstvo Rybka Publishers, 2022) kanadská autorka Michaeleen Doucleff.

Autorka vyjadruje kritiku, že v posledných desaťročiach sa v západnom svete vytvorili dva svety: svet dospelých, do ktorého patria povinnosti spojené s chodom domácnosti a svet detí, kde majú deti svoje vlastné hračky, svoje extra jedlo a okrem toho aj neustále zabávanie zo strany rodičov. Má to však aj svoje dôsledky: Ak sa deti neoboznámia so svetom dospelých už v rannom veku, stane sa, že po vyletení z rodičovského hniezda sú kompletne nesamostatné. Namiesto toho, aby sa naučili, ako viesť domácnosť a viesť zodpovedný samostatný život, sa naučia, že sú malými VIPs, ktorí sa na rodinnom živote nemusia podieľať vôbec. Na otázku: „Mali by deti pomáhať v domácnosti?“ Michaeleen Doucleffs teda odpovedá: Áno, bezpodmienečne.

Ako teda motivovať deti, aby sa zapojili do domácich prác?

Dobrá správa je, že malé deti až tak motivovať k pomáhaniu netreba, pomôžu ochotne a rady urobia aj samy od seba (kooperatívne správanie zo strany detí mimochodom potvrdili už aj viaceré štúdie). Rodičia menších detí to vedia – ich potomkovia jednoducho milujú napodobňovať maminku a ocina. Deje sa tak z dôvodu, že deti majú vrodenú potrebu cítiť, že niekam patria. Tým, že sa môžu podieľať na chode domácnosti, posilňujú si tak svoje puto s rodinou – a navyše aj svoje sebavedomie.

A čo teda o niečo staršie deti? Spisovateľka Michaeleen Doucleff poukazuje na tri základné predpoklady, aby deti pomáhali v domácnosti: prvým je pocit prepojenia s rodičmi, druhým je zmysel pre autonómiu, deti sa totiž rady rozhodujú sami, či pomôžu alebo nie. A tretím predpokladom je zmysel pre kompetenciu, dieťa chce, aby bol jeho prínos do domácnosti aj patrične uznaný.

Čoho by sa mali rodičia radšej vyvarovať

Znie to síce jednoducho, ale práve tu na rodičov číhajú nástrahy, ktoré vedú ku chybám: Pochvaly napríklad dieťaťu nedávajú pocit, že je jeho pomoc cenená, vysvetľuje autorka Doucleff. V mnohých prípadoch pokojne postačí, ak dieťaťu vedome a ďakovne prikývnete. Ak vyslovene trváte na pochvale, chváľte len striedmo a formou, ktorá posunie do popredia všeobecnú hodnotu („Začínaš sa učiť, ako byť nápomocný.“) alebo zdôrazní, aké zrelé je dieťa („Vyrástol z teba veľký chalan či baba.“).

“Odmeňovanie respektíve trestanie detí je tiež kontraproduktívne. Oslabuje totiž vnútornú potrebu dieťaťa ukázať a dokázať, že je plnohodnotným členom rodiny tým, že pomáha. Pre dieťa je omnoho lepšie, keď mu rodič zdôrazní, aká je jeho pomoc dôležitá pre celú rodinu: Všetci spoločne pomáhame a snažíme sa, aby náš domov bol pekným miestom, kde budeme všetci spoločne radi tráviť čas.“

Ďalšou pascou, do ktorej sa rodičia radi chytajú a ktorá bráni deťom pomáhať v domácnosti: Opravovať dieťa v tom, čo urobilo samo. Naopak, mama a otec by mali zatiahnuť ručnú brzdu, ak výsledok nie je taký, ako si predstavovali alebo ak ich dieťa našlo iné riešenie problému ako oni sami. Veď koniec koncov, aj dospelí sa učia od detí!

Nútiť deti k pomáhaniu v domácnosti nasilu tiež nie je najlepší motivačný nápad. Spisovateľka Doucleffs má pre takýto prípad tip: Jednoducho začnite ako dospelí najprv sami a počkajte si, či sa dieťa pripojí.

Pomáha naplánovanie prác v domácnosti pri zapojení detí do samotných prác?

Veru, ani rozpis domácich prác nie je tá správna cesta. Michaeleen Doucleff to vo svojej knihe vysvetľuje nasledovne: V rozpise domácich prác sa vždy má prideliť úloha konkrétnej osobe. Cieľom, aj keď pomerne vzdialeným však je, aby sa tínedžer necítil zodpovedný len za úlohy, ktoré boli pridelené konkrétne jemu alebo jej. Dospievajúci by skôr mali pochopiť, ktoré domáce práce je momentálne potrebné v domácnosti urobiť a potom ich urobiť bez toho, aby ich o to niekto vyslovene žiadal. Mimochodom, toto je už „first class“. Ale zasa, včasná prax vedie k dokonalosti...

Ktoré domáce práce sú pre všetkých členov domácnosti, nezáležiac na veku?

Najlepší spôsob, ako sa deti naučia pomáhať v domácnosti, je ukázať im to, nie viesť dlhosiahle teoretické prednášky, ako na to. Na začiatku samozrejme dôjde k nehodám, ale postupom času sa deti pre svojich rodičov stanú skutočne pevnou oporou. Takže namiesto toho, aby ste sa rozčuľovali nad tým, ako vaša dvojročná ratolesť vysype z koša na bielizeň každú druhú vec, to jednoducho prijmite, uznajte pomoc dieťaťa a buďte radi, že dieťatko prejavuje o túto činnosť záujem.

Bez ohľadu na to, o aký druh domácich prác ide, dieťa by ste nikdy nemali odrádzať od pomáhania. Ak je preň úloha príliš náročná, rodičia môžu urobiť dve veci: buď rozdeliť úlohu na dielčie časti, pre dieťa zvládnuteľné alebo dieťa požiadať, aby sa pozeralo, ako to robí rodič a učilo sa od neho.

Tipy na domáce práce pre deti do 6 rokov

• Dieťaťa sa z času na čas opýtajte, či by vám nechcelo pomôcť, avšak nepreháňajte. Na pomoc sa stačí opýtať raz za týždeň.
• Toto pokojne môžu aj menšie deti: niečo priniesť, niečo ľahké doniesť počas nakupovania, pomiešať jedlo v hrnci, nakrájať zeleninu, držať otvorené alebo zavreté dvere, zapínať alebo vypínať svetlo.
• Tieto činnosti by malo dieťa vedieť ľahko realizovať a úlohy by nemali byť nereálne, vymyslené len preto, aby boli, mali by skutočne prispievať ku chodu domácnosti. V ideálnom prípade ide o aktivity, na ktorých sa dá pracovať spoločne.
• Pokyny pre dieťa by mali byť okrem toho aj veľmi konkrétne. Napríklad namiesto toho, aby ste im povedali: „Prosím, uprac si detskú izbu!“ radšej dieťa požiadajte o aktivitu takto: „Prosím, pri utieraní prachu zdvihni z poličky knihy a potom ich poukladaj naspäť!“.

Tipy na činnosti pre staršie deti

• Ak aj staršie dieťa v domácnosti nie je zvyknuté pomáhať, stále sa to môže naučiť – pekne, pomaly po malých krokoch. Musíte sa však obrniť trpezlivosťou.
• Stačí si všímať a byť pozorní, akú formu pomoci dieťa uprednostňuje, ak tak učiníte, bude viac pravdepodobné, že budete mať čoskoro po ruke malého, no ochotného pomocníka.
• V prípade, že sú vaši potomkovia už na úrovni „pokročilých pomocníkov“, môžete začať s tým, že im budete zadávať konkrétne úlohy alebo ich budete k pomoci motivovať nepriamo. Napríklad tak, že im poviete: „Mačka má prázdnu misku.“ Alebo: „Je čas pripraviť si niečo na večeru.“ Pozorné a ochotné dieťa potom vie, čo urobiť, aj samo.

Čo robiť vtedy, ak dieťa pomáhať odmieta?

Napriek všetkým dostupným užitočným tipom sa samozrejme môže stať, že dieťa jednoducho v domácnosti pomáhať nechce. Či už z dôvodu, že doteraz pomáhať nemuselo alebo preto, že má proste zlý deň. Čo vtedy? Michaeleen Doucleff má dobrú radu aj pre takéto prípady: Dieťa predovšetkým netreba do práce nútiť. Akýkoľvek nátlak totiž vplýva zle na komunikáciu medzi rodičmi a dieťaťom a vedie k neskorším konfliktom – ale určite nie k tomu, aby deti pomáhali v domácnosti.

“Napriek tomu: Ak sa (vekovo staršie) dieťa nechce vôbec podieľať na chode domácnosti, rodičia by to mali riešiť – napríklad spôsobom s nádychom humoru: „Prosím, len sa pri pomáhaní nepretrhni!“. Alebo poukázaním na dôsledky plynúce z toho, že dieťa nepomáha: „Nechcel by si pozbierať z podlahy špinavú bielizeň a hodiť ju do koša na pranie? Potom si aj budeš mať čo obliecť.“

Dieťaťu tiež možno vysvetliť, že pomoc ako taká so sebou nesie výhody nielen pre neho či ňu, ale aj pre celú rodinu: „Nuž, dnes si nám pri upratovaní veľmi nepomohol/nepomohla. Keby si nám pomohol/la, boli by sme s tým všetci rýchlejšie hotoví.“ Práve pri takto starších deťoch je prospešné upozorniť aj na ich nedostatočnú vyspelosť: „Nepomohol/la si nám, lebo si ešte malé dieťatko?“ A pretože sa deti rady považujú za malých „dospelákov“ – zvážia po takýchto slovách aj prevzatie zodpovednosti, ktoré idú s „dospeláctvom“ ruka v ruke.