Prečo by deti nemali konzumovať príliš veľa cukru?

„Chuť na sladké je nám ľuďom vlastná a je podmienená evolučne. Náš mozog už od doby kamennej vie, že sladké nie je jed," vysvetľuje dietologička. Problém nastáva, ak sú deti už od útleho veku zvyknuté na prílišnú konzumáciu sladkého. Chute sa im potom formujú týmto smerom a dôsledkom je, že zdravé potraviny, ako je napríklad zelenina a horkasté šaláty, potom odmietajú. Navyše treba prihliadať aj na to, že priemyselne vyrábané sladké potraviny obsahujú aj veľa tuku. Ak ich deti konzumujú spolu so sladenými nápojmi, problémy s hmotnosťou sú prakticky vopred naprogramované. Okrem obezity je ďalším negatívnym dôsledkom nadmernej konzumácie cukru aj kazivosť zubov. A konzumácia sladkého môže negatívne vplývať aj na koncentráciu.

Aké množstvo cukru denne „dopriať“ deťom? Odborníčka odporúča nasledovné

Podľa WHO by deti mali denne vo forme cukru skonzumovať len 5 % svojej dennej energetickej potreby. Dietologička Sandra Laimer sa necháva počuť, že deťom by sme sladkosti mali dávkovať. V prvom roku života by deti nemali konzumovať žiadny cukor, neskôr je prospešné riadiť sa nasledovným pravidlom: „5 čokoládových cukríkov, 2 maslové sušienky s čokoládou alebo 150 ml limonády." Laimer tiež odporúča, aby rodičia deťom dávkovali sladkosti „po hrstiach". To znamená, že malá hrsť sladkostí (napríklad ako dezert po obede) je v poriadku. „Keďže veľkosť ruky je vždy primeraná veku, deti chápu, že mama a otec môžu dostať väčšie množstvo sladkostí, pretože majú jednoducho väčšie ruky." A efekt „vzoru“ by sa nemal veru podceňovať ani čo sa konzumácie sladkého týka. Keď dospelí idú deťom dobrým príkladom, tie ich potom nasledujú a vzorce od nich preberajú.

Skrytý cukor: Nutričné povedomie a alternatívy cukru pre deti

Keďže mnohé potraviny, ako sú müsli tyčinky a ovocné jogurty, obsahujú „skrytý cukor", resp. majú väčší obsah cukru, mali by byť tiež započítavať do denného príjmu cukru. Ak ide o potraviny pre deti, dospelí by sa mali vždy uistiť, že potraviny prešli čo najnižšou mierou spracovania a obsahujú málo umelých prídavných či konzervačných látok a ochucovadiel". Odborníčka Laimer dáva do pozornosti ešte jeden tip: „Na výrobkoch si všímajte formulácie ako „môže u detí zhoršovať pozornosť“ a v takom prípade radšej určite siahnite po alternatíve." Odborníčka tiež odporúča, aby sa u detí formovalo nutričné povedomie už v ranom veku – dospelí by ich mali už od útleho veku oboznamovať aj s alternatívami cukru. Len tak ich môžeme naučiť, že keď dostanú chuť pomaškrtiť si, prirodzenú sladkosť objavia v ovocí a v bobuľovitých plodoch a že na osladenie jedál je skvelý med: Že namiesto zmrzliny si môžu dať biely naturálny jogurt s čerstvým ovocím a namiesto raňajkových cereálií ovsenú kašu s lesnými plodmi...

Koľko cukru denne? Nemá to byť otázka vyjednávania

Kto z nás to nezažil? Stojíme pri pokladni v supermarkete a pred či za nami sa vyníma celý rad sladkých pokušení a dieťa obráti obchod hore nohami, pretože chce ďalšie lízatko. Rodičia v týchto prípadoch potrebujú pevné nervy a musia ovládať chápavý štýl výchovy, ktorý ich jednoducho nepustí ísť za hranicu svojich zásad. A aj keď to starí rodičia so zmrzlinou a sladkým koláčikom myslia dobre, prospešné každopádne je, aby dieťa vedelo, ako fungujú pravidlá a koľko cukru skonzumovať za deň. Samozrejme, pri špeciálnych príležitostiach existujú aj výnimky (Veľká noc, Vianoce, detské narodeninové oslavy...), ale tie by sa deťom tiež mali veľmi jasne komunikovať – v opačnom prípade by sa výnimka veľmi rýchlo mohla stať pravidlom. Úplný zákaz konzumácie sladkostí je na druhej strane kontraproduktívny - čokoláda a iné maškrty sa tak stávajú pre našich najmenších ešte zaujímavejšími. A sladkosti by sa nemali používať ani ako odmena alebo trest - to vedie k nezdravým stravovacím návykom.