Predjazykové štádium komunikácie: Čo skrýva detská reč

Naša odborníčka:

Prof. Kathleen Wermke je lekárka a antropologička. Dlhé roky sa venovala výskumu a výučbe na Charité v Berlíne a potom založila Centrum pre predjazykový vývoj a vývojové poruchy vo Würzburgu, ktoré vedie dodnes. Vo svojej novej knihe „Detské piesne: Ako sa z plaču stáva jazyk“ opisuje magický vývoj ľudskej reči - od plaču až po prvé slovo.

Rozumiete detskej reči?

Zariadenie, ktoré preloží hlasné krákanie na „Som hladný“ alebo „Som unavený!“? Takéto zariadenie sa pravdepodobne nikdy nestane realitou, hovorí profesorka Kathleen Wermke, lekárka a antropologička, ktorá sa špecializuje na predjazykový vývoj. Ale správy našich detí dokážeme rozlúsknuť aj bez toho, aby sme takéto zariadenie vlastnili.

Ako sa začína detská reč?

Na začiatku bola hudba, povedal Charles Darwin o vzniku ľudskej reči. „V skutočnosti sa na začiatku detské zvuky podobajú viac hudbe ako jazyku a práve preto ich s láskou nazývam detské piesne,“ hovorí Wermke. „Naše malé ratolesti spočiatku plačú vo veľmi jednoduchých melodických oblúkoch, ktoré sa postupne stávajú zložitejšími a rôznorodejšími. Bábätká preskakujú z nízkeho do vysokého hlavového registra a dokonca používajú melodické intervaly, ako je oktáva - takže ich piesne sa časom vyvíjajú.“ Nasleduje mrmlanie a hrkútkanie ako holúbok, prvé slabiky a približne vo veku jedného roka začínajú detičky konečne napodobňovať jednoduché slová, ako napríklad mama alebo tata.

Kedy začínajú deti komunikovať s vonkajším svetom?

„Hneď po narodení - pri prvom plači,“ vysvetľuje Wermke. „Hlas je ich najúčinnejším komunikačným prostriedkom, pretože bábätká sú ešte úplne bezmocné, pokiaľ ide o motoriku.“ Bábätká používajú svoj hlas na nadviazanie spojenia s najbližším okruhom opatrovateľov. Toto sa nazýva vocal bonding. Ak reagujeme na ich hrkútkanie alebo bľabotanie alebo sa pridáme k melódii ich plaču, vzniká tak hlasová hra, v ktorej sa navzájom napodobňujeme a môžeme viesť akýsi prvý rozhovor. Bábätká sa tak cítia neuveriteľne príjemne.

Mali by sme sa s bábätkami rozprávať maminkovsky?

„Detská reč, alebo ako ja hovorím, reč mamičiek, je vrodený prirodzený spev, ktorým reagujeme na deti. Hlas sa zvýši, tempo reči sa spomalí, slabiky sa natiahnu a slová zdôrazníme až príliš,“ hovorí Wermke. „Môžete si to predstaviť ako strmienky pre bábätká, vďaka ktorým si ľahšie nájdu cestu k jazyku. A deti sa mimoriadne tešia, keď im prispôsobíte svoj vlastný spôsob reči!“ Mimochodom, detská reč sa neobmedzuje len na ľudí. V živočíšnej ríši boli pozorované aj delfíny, ktoré komunikujú s mláďatami svojou vlastnou verziou materinského jazyka.

Ako dlho sa skúma detská reč?

„Už v roku 1905 výskumníci nahrali prvé detské piesne - na voskové valce gramofónu, ktorý bol v tom čase ešte úplne novým vynálezom,“ hovorí Wermke. Všimli si: Zvuky sa väčšinou vyskytujú okolo koncertného tónu A a sú oveľa zložitejšie a rozmanitejšie, než sa v tom čase všeobecne predpokladalo.

Kedy začínajú deti počúvať?

Reakcia na reč úzko súvisí s vývojom sluchu. „Slimák, či kochlea, časť vnútorného ucha, ktorá pripomína ulitu slimáka, dorastá do svojej maximálnej veľkosti, podoby, ktorú bude mať aj v čase dospelosti, ešte pred narodením. Od tretieho trimestra tehotenstva potom plod začína usilovne počúvať,“ vysvetľuje Wermke. „Sluch je jedným z prvých komplexných zmyslových systémov, ktoré sa vyvíjajú. Napríklad zrak prichádza oveľa neskôr. Evolúcia bez zmyslu a účelu nefunguje - je teda jasné, že sluch je potrebný veľmi skoro. Bábätká spracúvajú zvuky a melódie už v maternici. Učia sa vnímať rytmy - mimochodom, z tlkotu srdca svojej mamy.“ Hlasité, opakujúce sa zvuky. Zvuky, ako napríklad hlasy súrodencov a rodičov, vytvárajú pamäťové stopy, ktoré bábätká rozoznávajú aj po narodení.

Štúdie ukazujú, že deti plačú s prízvukom! Ako si to môžeme predstaviť?

Zvyčajne okamžite spoznáme, keď na nás hovorí po slovensky človek, ktorý sa slovenčinu neučil ako materinský jazyk. Môže za to melódia reči - každý jazyk má svoju vlastnú a tiež osobitnú rytmiku, ktorá ho charakterizuje. „Bábätká pozorne počúvajú a osvojujú si typické jazykové prvky svojich najbližších opatrovateľov, napríklad súrodencov dlho predtým, ako začnú hovoriť,“ vysvetľuje Wermke. „Ak je materinský jazyk charakteristický kolísaním výšky tónu, ako napríklad v Japonsku, malé deti spievajú oveľa zložitejšie melódie ako napríklad slovenské bábätká. Je to preto, že výška tónu nehrá v slovenčine hlavnú úlohu.“

Ako môže porozumenie detskej reči pomôcť rodičom a lekárom?

Rodičia nie sú tak nervózni, ak jednoducho počúvajú svoje dieťa a vedia dekódovať jeho správy. Plače už bábätko v dvojitých alebo trojitých oblúkoch? Opakujú sa v ňom rytmy alebo melódie? Ako sa hrá so svojím hlasom? Cieľom nie je zistiť, čo dieťa hovorí, ale čo cíti. Rodičia zvyčajne toto posolstvo pochopia intuitívne. V medicíne môže náš výskum pomôcť rozpoznať vývojové poruchy vo veľmi skorom štádiu. Medzi veľké témy patrí hluchota - vývoj hlasu je predsa spojený so sluchom - a podpora pri nasadzovaní načúvacích prístrojov.

Lesetipp:


Kathleen Wermke
Babygesänge: Wie aus Weinen Sprache wird
Verlag: Molden