Hovorte o sexe

Pri sexe sa síce vyzliekame donaha, no viacerí si pritom nechávajú na sebe ich duševný ochranný pancier. To sťažuje otvorenú komunikáciu a naplnený ľúbostný život.

Problémom sú obrazy a dogmy, ktoré sa ľuďom sprostredkúvajú od detstva a ktoré spôsobujú, že intímna zóna a sexualita sú veľkým tabu. Potom vznikajú veľmi rýchlo myšlienky typu: „Smiem to vysloviť? Môžem si to vlastne vôbec myslieť? Môžem to od toho druhého vyžadovať? Nezraním tým svojho partnera?“ K tomu sa pridá fakt, že kvôli absencii sexuálnej výchovy svoju intimitu nepoznáme dosť dobre na to, aby sme o tom mohli správne komunikovať. Pretože v mnohých rodinách sú pohlavné orgány alebo ich samotné pomenovanie len zriedka témou rozhovoru, ak vôbec.

Okrem toho sa vyhýbame rozhovorom na určitú tému, ak pri nich vzniká riziko, že budeme odmietnutí. A toto riziko vzniká celkom určite pri rozhovoroch o sexe, ako vie rakúska sexuologička Petra Steiner zo svojej praxe: „Zažívam to veľmi často u mojich klientiek, respektíve u párov v mojej ordinácii. Ženy, ktorým poskytujem poradenstvo, sú väčšinou sexuálne aktívne. Avšak sú často nespokojné so spôsobom, akým sa ich sexualita vytráca. Väčšinou sa dostanú do bodu, keď si povedia: takto nechcem pokračovať. Moje klientky sa chcú naučiť komunikovať o ich želaniach a zažívať sex, ktorý sa im páči a vyhovuje im."

Čím dlhšie v partnerstve otáľate, tým ťažšie je o tejto téme vôbec začať hovoriť. A stále to ide dolu vodou: „Čím menej sa mi náš sex páči, tým menej sexu chcem mať. Čím menej sexu máme a menej o ňom hovoríme, tým sa v mnohých prípadoch zväčšuje strata reči a bariéra, ktorá sťažuje ďalší pokus o sex,“ vraví sexuálna poradkyňa.

Jej druhou činnosťou je poradenstvo pre páry, u ktorých je sexualita už dlhšie neprebudená. „Chýba chuť, chýba túžba. Avšak chýba aj nápad, ako by sa z toho mohli dostať.“ Či už ľúbostný život rozhodilo narodenie dieťaťa, alebo majú málo jemnocitu, takže jeden sa stiahne, no nehovorí o skutočných dôvodoch, alebo majú iné problémy v partnerstve, dôvody môžu byť nekonečné. A predsa existuje takmer vždy nejaká cesta, ako sa z toho dostať.

»Muži sa chcú väčšinou so svojimi ženami sexuálne prepojiť, aby vytvorili emocionálnu blízkosť. Takže sa dotýkajú odspodu (od pohlavia) smerom nahor (srdce a hlava). Ženy potrebujú presný opak. Chcú sa najskôr cítiť pochopené, ľúbené, obklopené láskou, aby sa mohli sexuálne oddať. A tu často narážame na prekážku.«

Rozdielna komunikácia

Na začiatku poradenstva je pre väčšinu ľudí ťažké rozprávať alebo „sa vcítiť“, ako tomu vraví expertka. „Mužom je to v párovom poradenstve jasné väčšinou už od začiatku. Už cez telefón vedia vypustiť zo seba celý potenciál frustrácie."

Vyjadrujú sa jednoznačne: Chcem toto, hento, takéto.“ Až na druhom alebo treťom sedení prejavia aj city. Potom prichádzajú výpovede ako: „Naozaj sa ma dotýka, že ma vidíš tak alebo tak.“ Alebo: „Až teraz som si uvedomil, ako veľmi ma toto alebo tamto dostáva pod tlak.“ Ženy, ako vraví Steiner, idú na to väčšinou úplne inak. „Odstránenie tlaku vedie na prvom stretnutí väčšinou k slzám, tie ale aj objasnia ich postoj.“ Steinerovej skúsenosť je, že muž sa prepracuje skôr od hlavy k pocitu, žena od pocitu k hlave.

K tomu sa pridá, že sa mnohí často nepoznajú dosť dobre. Je síce nejaké „takto to nechcem“, ale žiadne „chcem to takto“. Keď niekto odhalí svoje sexuálne problémy alebo priania, stáva sa zraniteľným. Steiner: „To vytvára strach!“ Avšak práve takáto nekomunikácia bráni spoločnému rozvoju vnútorne prežitej sexuality. „Rada pri poradenstve hovorievam: Nech už vás čokoľvek dojíma, zraňuje, nech myslíte ktorékoľvek miesto na tele, ak to neviete vysloviť, tak to napíšte, nakreslite, spravte pantomímu, ale dajte tomu druhému vedieť, o čo ide!“

»Aké pekné by bolo, keby sa ženy dokázali prijať vo svojej jedinečnosti!«

„Tam dolu“

To, že sa výrazy pre genitálnu oblasť ako vulva, vagína, pošva, penis, semenníky, či mnohé ďalšie, na začiatku počúvajú so zábranami, ešte k tomu pri vzrušujúcej, povzbudzujúcej milostnej hre, je normálne. „Veľa žien vie príliš málo o ich intímnej zóne a navyše sa hanbia o tejto časti tela hovoriť,“ vraví Petra Steiner. „Na otázku, ako nazývajú svoj pohlavný orgán, počúvam neustále: Ach, to je ,tam dolu’. Odporúčam im, aby si svoj pohlavný orgán personalizovali. Nazvem teda svoju vagínu wonderwoman, princezná alebo malá striga.

U mužov je penis čarovný prútik alebo aj kapitán Kirk. Ak niekoho alebo niečo oslovujeme menom, venujeme mu viac pozornosti, tvrdí sexuálna expertka. „Jedna klientka nazývala svoju vagínu Tinker Bell. Táto malá víla z Peter Pana je živá a drzá, naučí sa prerásť sama seba a nakoniec dosiahne svoj cieľ. A presne to je pre mňa pozitívne nakladanie s časťou tela, ktorá sa až do nášho stretnutia volala ,tam dolu’.

»Ak hovoríme o sexuálnych problémoch alebo prianiach, sme veľmi otvorení a intímni a tým aj zraniteľní. Čo ak ten druhý na to zareaguje zosmiešnením, pousmiatím sa či iritujúco? To vytvára strach!«

Tlak, lebo sa chceme páčiť

Aj keď sa dnes ženy zaoberajú svojím vlastným telom intenzívnejšie ako pred pár rokmi, mnohé majú ešte stále k svojej vagíne chladný vzťah, zatiaľ čo muži ich vnímajú veľmi pozitívne. Ženy sú často neisté, tvrdí Petra Steiner: „Budem tam dolu pre neho atraktívna? Bude sa mu páčiť, čo uvidí? Sú moje pysky príliš veľké, malé, tvrdé, nafúknuté?“

Vtedy sa sa ich pokúša sexuálna expertka upokojiť: „Muži sa vo väčšine prípadov vôbec nedokážu vcítiť do rozpakov ich žien ohľadom anatómie. Vidia krásu, ktorá sa pred nimi otvára! A to by mali mať ženy pred očami.“

Poznať vlastný typ a akceptovať ho pomáha veľmi pri prežívaní zábavnej sexuality, prízvukuje expertka: „Ženy potrebujú a majú rady rôzne dotyky a polohy, aby si mohli vychutnávať a odovzdať sa. A to závisí aj od individuálnych telesných znakov.“

Malý rozdiel

Pri splodení určuje pohlavie dieťaťa sperma (chromozóm X pre dievča a chromozóm Y pre chlapca). Od deviateho týždňa tehotenstva sa začínajú formovať pohlavné orgány. Klitoris a penis sa tvoria z rovnakej štruktúry. Klitoris je, ako už vieme, veľmi veľký orgán, pretože pozostáva z dvoch vnútorných častí, ktoré sú dlhé asi deväť centimetrov. Anatomicky zodpovedajú mužskému penisu. Viditeľná hlavička klitorisu je takpovediac žaluď, časti klitorisu ležiace vo vnútri sú erektilné telesá.

Zhrnutie ­­- Ako sa rozprávať o vlastnej sexualite

• Ženská intímna zóna je od mala opradená veľkým tabu. Aj preto je pre mnohé ženy ťažké o nej hovoriť.
• Vyhýbame sa rozhovorom, pri ktorých hrozí, že by nás zranili alebo odmietli. Tak je to aj u párov, ktoré sú nespokojné so svojou sexualitou.
• Čím dlhšie človek mlčí, tým ťažšie sa z toho dostáva.
• Zatiaľ čo muži pri téme sexualita pracujú skôr od hlavy k pocitu, u žien je to presne naopak. Najskôr reagujú emocionálne a potom logickejšie.
• Veľa žien pozná seba a svoju sexualitu príliš málo. Pomáha dať pohlavnému orgánu nejaké meno a otvorene rozprávať o tom, čo si človek želá.
• Ženy sa chcú páčiť a často omnoho viac rozmýšľajú nad ich zovňajškom ako muži. Aj tu pomáha, ak sa žena zaoberá svojím telom a prijíma ho, rovnako aj vlastné potreby. Len tak môže byť spoločný sexuálny život naplnený.