Rozumiete reči bábätiek?

Rozumieť bábätkám nie je vôbec také ťažké, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj keď ešte nehovoria žiadnym jazykom, vysielajú veľa signálov, ktorým s trochou cviku ľahko porozumiete.

Už aj tie najmenšie deti sa pokúšajú komunikovať s ľuďmi okolo seba. Spočiatku pozeraním a plačom, neskôr gestami a grimasami. Už v piatom mesiaci tehotenstva bábätko pozná melódiu reči matky, ktorú aj po narodení rýchlo znova spozná. Zároveň odzrkadľuje správanie matky, imituje mimiku a pohyby pier. Vyhľadáva očný kontakt a už po niekoľkých dňoch je schopné rozoznať emócie mamy, ocka či súrodencov.

Pocity sú aj to prvé, čo bábätko samo vyjadrí – napríklad tým, že plače, metá rukami alebo sa tvári spokojne. Aj keď ešte nedokáže vysvetliť, čo ho ruší alebo teší, tak matky často intuitívne vedia, čo sa s ich dieťaťom deje. Niekedy sú však aj ony bezradné: Plienka je suchá, bruško plné, príliš teplý svetrík vyzlečený a nežností je tiež dostatok – napriek tomu je maličké stále nepokojné. „No, čo ti teda je?,“ pýtajú sa.

Bábätká sa vyjadrujú neverbálne

Aj keď bábätká ešte nevedia rozprávať, dajú sa ich signály s trochou cviku dobre rozlúštiť. Masívne zívanie v spojení so zvesenými plecami a ťažkými viečkami znamená: „Som unavený a chcem spať.“ Ak sa k tomu pridajú aj trhané pohyby, nepokojný plač a červené líčka a tiež ruka, ktorá sa trie o uško, posolstvo znie: „Okamžite ma odnes do postele!“ Ak maličké naopak otáča hlavu sem a tam a cmúľa si pästičky, myslí skôr „Som hladné!“ A pretrvávajúce revanie s hlavou zaklonenou dozadu a poskrúcané telíčko signalizuje: „Au, bolí ma bruško!“

Niekedy chcú však bábätká jednoducho svoj pokoj a tým, že sústredene pozorujú nejaký predmet, vyjadrujú: „Prosím, nerušte ma, som zaneprázdnené.“ Alebo celkom pokojne ležia s odvráteným zrakom, zľahka pokrčenými ručičkami a voľne zatvorenými prstami, čo znamená asi toľko: „Teraz chcem len odpočívať.“ V takom prípade nie sú veselé hry namieste.

Päť slovíčok bábätiek

Ak maličké, naopak, pôsobí radostne, nasleduje mamu pohľadom a neustále kope nožičkami, tak hľadá zábavu a blízkosť, chce sa hrať alebo začať rozhovor. Že pri rozhovore skutočne „rozpráva“ len jedna strana, prekáža bábätku len trošku: Rado predsa načúva hlasu svojej mamy a učí sa popri tom aj nové výrazy, dokonca aj vtedy, keď ich ešte nedokáže dobre zopakovať bľabotaním.

A možno prispeje aj jedným z piatich „slovíčok dojčiat“, ktoré podľa známej americkej autorky radcov pre rodičov Piscilly Dunstanovej používa každé dieťa skôr, než si osvojí reč dospelých. Podľa jej teórie možno z mrmlania a kričania dojčiat v prvých troch mesiacoch pri pozornom počúvaní identifikovať päť slabík: „Né“ – dojčenské slovíčko pre „hlad“, ktoré vzniká prichádzajúcim sacím reflexom. „Ou“ – čo v preklade znamená „unavený“ a vďačíme zaň reflexu zívania. „Hé“ – jasné upozornenie na nepohodu, ktorá mohla vzniknúť príliš teplým alebo príliš ľahkým oblečením alebo kvôli plnej plienke. „Eá“ – bábätkovské synonymum pre vetry. A „é“ – avizovanie blížiaceho sa grgnutia, pričom sa zmení na „er“. Ak si zvyknete dávať pozor na tieto zvuky, možno si ušetríte nejakú tú hodinku bezradnosti.

Hovorte posunkovou rečou

Nervy vám však môže ušetriť aj to, ak sa budete s deťmi, ktoré ešte nevedia dobre artikulovať, baviť v jazyku, ktorý si vystačí bez vyslovených slov a je známy ako „trpaslíčia reč“. Etablovala ju nemecká lektorka pre dospelých Vivian Königová, ktorá ako mladá mamička žila v Anglicku a tam spoznala tzv. „baby signing“ – hravú metódu pre jednoduchšie dorozumievanie sa s malými deťmi v predjazykovej fáze, ktorá je založená na gestách.

„Novopečení rodičia stoja pred hádankou. Čo sa mi moje bábätko pokúša povedať? Prečo už znova plače? Čo znamená ,dada‘ tentokrát?“, píše Königová vo Veľkej knihe znakov bábätiek: Komunikujme s bábätkami skôr než vedia rozprávať (vydavateľstvo Karin Kestner). Pre ňu samu, vraví Königová, to bolo veľké šťastie, keď jej syn Max prišiel na svet v Anglicku, kde kurzy gest pre mladé rodiny patria k bežným kurzom pre rodičov. „Rýchlo sme sa naučili spolu komunikovať prostredníctvom jednoduchých znakov rúk. Naše dni sa tým podstatne uvoľnili. Najdôležitejšie však bolo, že sme dokázali Maxovi porozumieť oveľa skôr než začal normálne rozprávať.“

Ako to, že nariekaš?

Čo možno počuť v náreku bábätka.

• Plače, lebo ho niečo bolí: vysoký a pretrvávajúci plač. Bábätko kŕčovito dýcha a často robí prudké pohyby.
• Plače, lebo je hladné: plač nasleduje po zvukoch sania a tichom mrnčaní. Ručičky si pritom často strká do úst.
• Plače od únavy: žalostný a zúfalý plač. Často si pri ňom trie oči a uši.
• Plače, aby získalo pozornosť: stredná hlasitosť a prerušovaný plač. Dieťa ním dáva najavo, že si želá spoločnosť, chce sa túliť alebo hrať.