Ako naučiť deti minimalizmu

Menej vecí znamená viac času pre všetkých. Okrem toho sa dá minimalizmus celkom ľahko integrovať do bežných dní v rodine. Keď sa byt zmení na prekážkový beh cez hračky, je načase zamyslieť sa nad pomerom vecí a miesta k dispozícii. Možno však minimalizmus praktizovať aj v turbulentnom všednom živote rodiny? Áno, lebo menej vecí znamená viac miesta, viac peňazí, ktoré možno vraziť do zážitkov, a viac času na výlety namiesto upratovania.

„Preč od ľubovoľnosti“ radí sprievodca minimalizmom s názvom Jednoducho žiť ako rodina (v origináli publikované pod titulom Einfach Familie leben) od Susanne Mierau a Mileny Glimbovski. Znamená to zisťovať, čo človek skutočne potrebuje. Patrí k tomu aj intenzívnejšie rešeršovanie pred zadovážením novej veci. Minimalizmus však nedosiahnete z jedného dňa na druhý. „Ak sa vydáme na cestu k minimalizmu, robíme to, aby sme znížili tlak. Nemali by sme pridať ešte viac tlaku a úloh a pritom si namýšľať, že konečne poľavíme,“ píšu Mierau a Glimbovski.

Päť „R“ pre redukciu

Za jednu z priekopníčok hnutia zero waste, a tým aj veľvyslankyňu minimalistickejšieho života, je považovaná Bea Johnson. Bola to ona, ktorá z „magických päť R“ urobila hlavný princíp tohto životného štýlu: refuse, reduce, reuse, recycle & rot. Teda odmietať to, čo nepotrebujeme, redukovať to, čo už máme, a veci, ktoré vlastníme, používať opakovane. Ak je niečo pokazené, môžeme sa pokúsiť opraviť to, kým to nakoniec nezrecyklujeme. A všetko, čo sa vytriedi do bioodpadu, môže zhniť, teda sa môže kompostovať alebo putovať do nádoby na bioodpad. Tak sa nám môže podariť zredukovať veci v našom vlastníctve na to najnevyhnutnejšie a vyhýbať sa produkcii odpadu.

Poriadok primeraný deťom

Krok za krokom sa môžu aj deti naučiť žiť minimalistickejšie. Práve tí menší síce ešte celkom nerozumejú, prečo by sa odrazu mali vzdať časti svojich vecí, mohli by ste ich však opatrne viesť k tejto téme. Spoločne zabalíte veci do rôznych škatúľ: škatuľa s vecami, ktoré majú bezpodmienečne zostať, jedna „škatuľa možno“, ako aj škatuľa s vecami, ktoré sa už nedajú opraviť alebo ktoré sa už nepoužívajú, a teda ich možno niekomu posunúť. „Škatuľu možno“ opatrujte niekoľko týždňov. Ak sa túžba po určitej hračke potom ukáže ako priveľká, smie zostať, zvyšok môže pokojne odísť.

A keďže v minimalizme ide aj o to, aby človek robil veci sám namiesto toho, aby ich kupoval, máte dostatok príležitostí pre zábavné DIY popoludnia so svojimi potomkami. Popri pocite hrdosti, že samy niečo vyrobili, sa môžu deti zároveň naučiť odhadnúť hodnotu vecí. Výhody redukovaného životného štýlu zhrnuli obe autorky takto: „Deti potrebujú pre svoj vývoj duchovný, priestorový a vecný voľný priestor. Zvedavosť a fantázia sú motormi ich vývoja. Redukcia vytvára voľné priestory na interakciu.“

Aj nepríjemnú tému upratovania možno zorganizovať menej stresujúco. Ak ich rodičia sprevádzajú, dokážu dokonca aj malé deti veľmi dobre pomáhať. Namiesto „Uprac izbu!“, by to mohlo byť: „začneme upratovaním všetkých kociek do škatule,“ odporúčajú Mierau a Glimbovski. Dostatok odkladacích možností zabezpečí poriadok. Škatule s malými obrázkami obsahu deťom veľmi uľahčia, aby všetko správne odložili.

Obsah škatúľ môžete raz za mesiac vymeniť, deti tak znovu objavia staré obľúbené kúsky. Zvyšok môžete priebežne odkladať do pivnice alebo do komory.

Menej vecí, viac miesta

Systém capsule wardrobe síce nie je nový, ešte vždy však zabezpečuje dobre utriedené skrine. Myšlienka, ktorá sa za tým ukrýva: obmedzený počet kusov odevu, ktoré možno spolu dobre kombinovať a vymieňajú sa podľa sezóny. Funguje dobre nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Lebo akonáhle sa deti chcú samé obliekať, často vznikajú divoké farebné kombinácie alebo outfity nevhodné do aktuálneho počasia.

Riešením môže byť škatuľa na oblečenie, ku ktorej majú deti dobrý prístup. V nej sú pripravené základné kusy oblečenia, ktoré farebne a vzorom spolu dobre ladia a sú vhodné do aktuálneho ročného obdobia. Minimálna námaha tak vedie k maximálnym výsledkom. —