ADHD: Prečo sa u žien často zistí neskoro?

ADHD: Čo všetko by ste mali vedieť o poruche pozornosti či hyperaktivite

ADHD je skratka pre hyperkinetickú poruchu, poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou. Postihnutým osobám chýba dopamín, nedokážu sa motivovať k plneniu „nudných úloh“, pretože ich centrum odmeňovania jednoducho nefunguje konvenčne. Ľudia s ADHD si nahrádzajú chýbajúci dopamín napríklad hraním videohier, trávením času na sociálnych sieťach, sladkosťami, ale aj nakupovaním alebo riskantnými športami. Okrem toho týmto ľuďom víri v rovnakom čase v mysli kopec myšlienok a rýchlo sa rozptýlia. Nedokážu vedome kontrolovať svoju koncentráciu a majú problém aj s úlohami, ktoré si vyžadujú plánovanie a určovanie priorít. Časť mozgu zodpovedná za kontrolu (prefrontálna kôra) je u ľudí s ADHD menej aktívna.

Aké rôzne formy ADHD existujú?

• Nepozornosť: Zasnenosť, neschopnosť sústrediť sa na vyučovanie alebo na prácu, prekladanie vecí, zabúdanie na stretnutia... je ťažké sústrediť sa na jednu vec, pretože nás neustále rozptyľujú iné myšlienky.
• ​Hyperaktivita alebo impulzivita: Neschopnosť pokojne sedieť, silné nutkanie pohybovať sa, nerovnováha bez športovej kompenzácie.
• Kombinovaná forma hyperaktivity či impulzivity a nepozornosti: Príznaky zmiešanej formy sú nedostatočná koncentrácia, ako aj zvýšená potreba hýbať sa.

ADHD sa u žien často zistí neskoro, pretože sa často prejavuje vo forme nepozornosti. U malých chlapcov je častejší prejav práve hyperaktivita. Kým u nich sa to zistí skôr, pretože napríklad v triede náhle vstanú a bežia k oknu či ich v triede učiteľka opakovane napomína, príznaky ADHD u dievčat vo forme nepozornosti sa rozpoznávajú pomerne ťažšie. Môžu byť nedochvíľne, zabúdať na domáce úlohy alebo mať problémy so sústredením a učením, ale ich správanie je viac prispôsobené „normálu“ a teda menej nápadné. Ak dievčatá nemajú v škole príliš zlé známky (v tvorivých predmetoch môžu byť dokonca klasifikované ako veľmi nadané) a ich nepozornosť sa udržuje v určitých medziach, problémy dievčat v škole sa často nerozpoznajú a tým pádom sa u nich často ani nestanoví diagnóza. Je veľmi obvyklé, že diagnózu lekár stanoví až po tridsiatke, štyridsiatke alebo päťdesiatke – niekedy dokonca až vtedy, keď má žena vlastné dieťa, ktoré vykazuje podobné príznaky a v súvislosti s diagnostikovaním dieťaťa sa diagnostikuje aj matka.

Aké sú príznaky ADHD?

• Časová slepota: Prechádzate na internete najlepšie zubné kefky a zrazu si uvedomíte, že ubehla viac ako hodina. Zmeškané termíny, nesprávny odhad trvania úloh – skrátka, zmysel pre čas jednoducho nie je dosť výrazný. Keď ľudia postihnutí ADHD pracujú hyperkoncentrovane (všetko ostatné je akoby vygumované), nevšimnú si napríklad, že z času na čas by si mali vytvoriť priestor na prestávku, čoho dôsledkom potom je, že sa cítia veľmi vyčerpane.
• Prokrastinácia: Všetky nudné úlohy sa posúvajú na neurčito. Ľudia s ADHD majú veľký problém motivovať sa k monotónnym úlohám (umývanie riadu, pranie, vypĺňanie daňového priznania).
• Analýza-paralýza: Prijímanie zdanlivo jednoduchých rozhodnutí môže byť pomerne náročné. Ľudia s ADHD sa cítia paralyzovaní, nedokážu sa v čase rozhodnúť, či si zájdu nachvíľku von alebo nie, zostávajú na tom istom mieste.
• Ťažkosti pustiť sa do konkrétnych úloh: V čom sú dobrí ľudia s ADHD? Keď sa im niečo zdá zaujímavé alebo vzrušujúce, pustia sa do toho ihneď. Čo im však nesedí? Úlohy, ktoré nemajú fixný termín alebo úlohy s dlhším časovým limitom. Mentálne si tieto úlohy založia do zásuvky s názvom „nie teraz“ a do konkrétnej činnosti sa nepustia. Začnú sa jej venovať až tesne predtým, ako má byť úloha splnená a vtedy je u ľudí s ADHD obvyklé, že dosiahnu špičkové výsledky.
• Zabúdanie na stretnutia: Toto sa pravdepodobne týka aj ľudí, ktorí ADHD nemajú: Všetky stretnutia a termíny si jednoducho zapisujte do kalendára a nespoliehajte sa na svoju pamäť. Vďaka technickej podpore zo strany Google a pod. by sa vám už nemalo stať, že zabudnete na niečie narodeniny, svoj spoločenský život si jednoducho vyriešte tak, že si všetko zapíšete do plánovača.
• Prekladanie vecí: Dobrý trik (a to nielen pre ľudí s ADHD) je nechať si kľúč vždy na tom istom mieste. Pri ADHD máte, žiaľ, tendenciu veci umiestňovať nesprávne. Okrem toho sa to odráža žiaľ aj na poriadku v domácnosti. Ak sa potom niečo stratí, hľadanie je o to ťažšie.
• Emocionálna nerovnováha: Bežný život si od ľudí postihnutých ADHD vyžaduje toľko energie, že im chýba reziliencia, ak sa niečo nepodarí. To potom môže ísť ruka v ruke so závažnejšími emocionálnymi reakciami.

Upozornenie: To, že si raz zabudnete kľúče, napríklad, ak sa práve cítite pod tlakom, neznamená, že máte hneď ADHD. Na to, aby vám bola spoľahlivo diagnostikovaná porucha ADHD, musíte mať viacero príznakov (nielen z tých vymenovaných vyššie) dlhodobo a isté symptómy sa u vás musia prejaviť už aj v detstve. Rozhodujúcim faktorom pre liečbu je závažnosť príznakov a periodicita ich výskytu.

Čo zhoršuje príznaky ADHD?

Pri vedomom a zdravom životnom štýle možno v niektorých prípadoch príznaky aj zmierniť. Existujú však aj negatívne faktory, ktoré príznaky naopak zhoršujú:

• Príliš veľa cukru a jedál rýchleho občerstvenia
• ​Príliš dlhé sledovanie televízie alebo sociálnych médií (príliš veľa dopamínu)
• Nepravidelný spánok
• Nešportovanie
• Stres
• Príliš veľa vnemov naraz (napríklad hlučné prostredie)

Stratégia zvládania

Existuje množstvo stratégií zvládania, ktoré pomáhajú riešiť ADHD. Ľudia postihnutí ADHD si ich v priebehu svojho života vytvárajú nevedome. Napríklad prítomnosť druhej osoby, keď sa človek nechce rozptyľovať pri upratovaní alebo sa chce sústrediť na konkrétnu úlohu spojenú so vzdelávaním. Na YouTube, TikToku a iných sociálnych sieťach je tiež niekoľko influencerov, ktorí sa cez médiá delia o svoje skúsenosti s ADHD a zdieľajú stratégie, ktoré si sami našli a vypestovali, aby tak mohli zvládať každodenné náročné úlohy.

Čo ešte pomáha:

• Šport: Vyššiu mieru vnútornej rovnováhy možno pestovať pravidelným športom. Odporúčajú sa najmä športy, ako je cyklistika či iné, u ktorých ide o rovnováhu.
• Meditácia: Meditácia môže pozitívne vplývať na sústredenie.
• Hra na hudobný nástroj: Toto môže pomôcť najmä deťom v rámci vyrovnania sa s ich hyperaktivitou.
• Spoločenský čas: Trávenie času s blízkymi prispieva k všeobecnej pohode.