Regrowing: Ako zvyšky zeleniny zužitkovať a znovu ich nechať vyrásť
Aj po zbere úrody sú rastliny stále živými organizmami, ktoré častokrát ešte môžu prijímať vodu a ďalej rásť. A presne na tomto princípe funguje „regrowing“: Časti zeleniny, ktoré by inak skončili v odpade alebo v komposte, skončia len vo vode, kde môžu nanovo vyklíčiť. Koncept „regrowing“ je teda o zužitkovaní zvyškov zeleniny, šetrení peňazí, redukovaní množstva potravinového odpadu – a navyše je fakt zábava mať pred očami, ako sa darí mladým rastlinkám.
Tipy, ako na „regrowing“ – úspech zaručený
Skôr, ako sa do toho pustíte, mali by ste si vziať k srdcu pár rád, aby ste pre sadeničky vytvorili čo najlepšie podmienky.- Zvyšky zeleniny po nedojedení musia byť chrumkavé a čerstvé a nesmie ich v žiadnom prípade chytiť pleseň. Listová zelenina naklíči lepšie, ak sa z nej odstránia vonkajšie listy. Regrowing koncept ešte naberie na pridanej hodnote, ak naň používate zeleninu v biokvalite.
- Zvyšky zeleniny nemôžu byť ani príliš malé, pretože rastlinka na to, aby zapustila korene a začala vyháňať, potrebuje veľa energie.
- Regrowing funguje vtedy, ak má rastlinka dostatok svetla. V miestnosti by tiež malo byť primerane teplo.
- Aby ste zabránili hnilobnému procesu, vymieňajte radšej rastlinkám vodu každý deň.
- Zvyšky zeleniny vysádzajte najneskôr po dvoch týždňoch, ak by ste tak urobili neskôr, nedokázali by už čerpať energiu potrebnú na rast len z vody. Na výsadbu sa ideálne hodí záhradný substrát. Bezpodmienečne treba dbať na to, aby bola zemina stále vlhká.
- Kto si chce pomôcť ešte viac, môže použiť mini skleník či prenosný fóliovník na sadenice, títo pomocníci lepšie udržia vlhké prostredie. K rastu samozrejme dopomôže aj správne hnojivo.
- Ak sa recyklovanej zeleninke darí a pekne rastie, je možné, že si budete musieť zaobstarať väčší kvetináč.
- Na neskorší zber je vhodná len čerstvo vypestovaná zelenina, pretože pôvodné zvyšky zeleniny proces „regrowingu“ vyčerpá. (Apropo, zvyšky: Tri skvelé recepty, ako zužitkovať zvyšky jedál, nájdete tu.)
Zužitkovanie zvyškov zeleniny: Ktoré druhy zeleniny sa hodia na „regrowing“
Z niektorých druhov zeleniny sa zo zvyškov dá vypestovať úroda ľahšie, z iných komplikovanejšie. A keďže pestovanie zeleniny v interiéri by malo byť aj zábavné, mimoriadne nádejným kandidátom prinášame zopár tipov, ako na to.Ako dopestovať mrkvu
Pri koreňovej zelenine, ako je mrkva. sa počas regrowingu neobnovuje stonka, ale vňať. Zberať by sa mala čím skôr, pretože rastlina začne veľmi rýchlo vytvárať kvety a semená. Vňať sa v kuchyni výborne hodí na dochutenie zeleninových polievok alebo do šalátov.A ako na to? Koreň zrežte pár centimetrov pod nepoškodenou koreňovou čiapočkou a vložte ho do vody. Už do jedného dňa začnú zhora vyháňať nové listy. Po približne dvoch týždňoch začne pôvodný zvyšok koreňa vyháňať nové jemne ochlpené korienky. Zvyšok mrkvy by sa mal nasadiť až následne.
Regrowing: Kaleráb je istota
Čo sa týka kapustovej zeleniny, nie všetky jej druhy sú vhodné na regrowing proces, napríklad taká biela, červená kapusta alebo kel. Karfiol a brokolica tiež začnú, namiesto toho, aby rástli, kvitnúť. Avšak na regrowing je skvelý napríklad kaleráb.A ako na to? Odkrojený kaleráb by mal mať aspoň štyri krát štyri centimetre a na hĺbku asi tri centimetre. Na rozdiel od mnohých iných druhov zeleniny kaleráb nepotrebuje vodný kúpeľ, sadí sa priamo do zeminy.
Na tanieri vždy čerstvý šalát vďaka „regrowingu“
Šalátová zelenina, ako mangold, čínska kapusta a kapusta pak choi sa radia medzi listovú zeleninu, ktorá vytvára nové listy z listovej ružice (srdiečka). Čerstvé lístky by sa mali použiť rýchlo, pretože rastlina môže začať rýchlo hniť.Šalát dorastá takto: Ružica zostáva, zatiaľ čo vonkajšie listy treba opatrne odstrániť. Ak zvyšky šalátu vložíte do vody, ponorená by mala byť len stonka, listy by vo vode rýchlo zhnili. V prípade šalátov kupovaných v supermarketoch je hlávka odrezaná tesne od ružice, takže pri stonke táto zelenina nevytvára nové korene. Ak však nové korienky vyrastú, zeleninu možno nasadiť do zeminy, len čo dosiahnu korene dĺžku aspoň jeden centimeter.
Pór a jarná cibuľka – vypestujú sa aj sami
Ak sa pór skladuje dlhší čas, často začne klíčiť zvnútra bez toho, aby ho bolo potrebné zalievať. Pór je preto zelenina mimoriadne vhodná na opätovné pestovanie. Nové výhonky by sa mali rýchlo odrezať a hneď aj použiť, aby zvyšky nezačali rovno kvitnúť.A ako na to? Zeleninu odrežte vyššie od koreňa a otočenú smerom nadol ju spolu s koreňmi vložte do vody. Čerstvá zeleninka sa vytvorí už po pomerne krátkej dobe, takže zvyšky tejto zeleniny možno zasadiť do zeminy už po týždni.