Zásadité kúry: majú zmysel alebo je to len ďalší trend?
Čo to je acidobázická rovnováha?
Acidobázická rovnováha reguluje pH hodnotu našej krvi. Stupnica hodnôt pH sa pohybuje od 0 do 14. Hodnota pod 7 znamená kyslú hodnotu pH, viac ako 7 znamená zásaditú alebo alkalickú pH hodnotu. Vyvážená acidobázická rovnováha je v mierne zásaditom rozsahu – zodpovedá pH hodnote krvi okolo 7,4.
Kyseliny nie sú pre náš organizmus zlé, my ich dokonca potrebujeme. Napríklad optimálna pH hodnota našej pokožky je okolo 4,5 až 5,5 (v kyslom rozsahu). Kyslé prostredie je aj v žalúdku, kde je dôležité na to, aby sme poriadne strávili to, čo zjeme.
Správnu pH hodnotu krvi strážia pufrovacie systémy
Zvyčajne zásaditý pôst nepotrebujeme, pretože zdravé telo dokáže udržať správnu pH hodnotu krvi prostredníctvom obličiek a iných systémov v tele – nazývame ich pufrovacie. Obličky sa starajú o to, že sa z tela vylúčia všetky prebytočné kyseliny a zásady.
S každým rokom ale strácame približne 1 % kapacity obličiek, čo znamená, že nedokážeme vylúčiť 100 % kyseliny. Telo si potrebuje vziať zásady, aby neutralizovalo prebytočnú kyselinu neutralizovalo. Štandardne tieto zásady získava z kostí a zo stravy.
Prekyslenie tela: čo s tým?
Ak dlhodobo konzumujeme v jedle viac kyselín ako zásad, môže to viesť k prekysleniu alebo acidóze organizmu. Riziko je zvýšené najmä u starších ľudí, o to viac s históriou metabolických ochorení. Zdravé telo si vďaka dobre nastaveným pufrovacím systémom s výkyvmi príjmu kyselín dokáže poradiť.Pri prekyslení sa nadbytočné kyseliny ukladajú do väzivového tkaniva. Najkritickejšími dôsledkami dlhodobejšieho prekyslenia sú kardiovaskulárne choroby, osteoporóza a masívne zmeny vo väzivovom tkanive.
Ani opačne nevyvážená pH hodnota nám veľmi neprospieva. Ak dlhodobo konzumujeme iba zásadité potraviny, krvná hodnota pH sa môže stať príliš zásaditou a mať obdobne vážne následky, ako pri prekyslení.
Zoznam kyslých a zásaditých potravín
Zásady sa nachádzajú takmer výlučne v zelenine a ovocí. Potraviny bohaté na bielkoviny (mäso, mliečne výrobky, chlieb) organizmus naopak metabolizuje kyslo. Tuky a cukor sú neutrálne, aj keď to neznamená, že by sme to s nimi mali preháňať.To, že je niečo metabolizované kyslo, ale hneď neznamená, že je to nezdravé. Pri celozrnnom chlebe napríklad platí, že čím je výživnejší, tým je kyslejší. Stačí ale jeho kyslosť vyvažovať, preto si k nemu napríklad nedajte šunku či syr, ale radšej zeleninu.
Nie všetko, čo zjete, musí byť nevyhnutne vyvážené, stačí, ak také bude vaše celkové stravovanie. Nadbytok kyseliny môžete kompenzovať napríklad aj 1-2 šalátovými dňami v týždni.
Ktoré potraviny sú zásadité a ktoré kyslé?
Zásadité potraviny: zelenina, šalát, zemiaky, sójové výrobky, mandle, gaštany, kyslá kapusta, ovocie, sušené ovocie, bylinky, koreniny, zeleninové a ovocné šťavy a bylinkové čaje.
Kyslé potraviny: mäso, syry, maslo, vajcia, ryby, biela múka (výrobky z nej), šošovica, hrach, ľadový čaj, limonády, alkohol.
Neodporúča sa dlhodobo jesť iba jeden typ potravín, v oboch prípadoch by to znamenalo vyradenie dôležitých potravín z jedálnička. Ako každá diéta, aj výlučne zásadité stravovanie môže telo pripraviť o dôležité živiny. Je lepšie konzumovať pestrú a vyváženú stravu, pričom alkohol, mäso, cukor a mlieko si dopriať len s mierou.
Ako často si dať zásaditý detox, keď konzumujete mäso?
Ľudia so zmiešanou stravou konzumujúci rastlinné aj živočíšne potraviny môžu zvážiť zaradenie malého zásaditého detoxu do jedálničkového programu aspoň raz-dvakrát do roka. Kvôli našim západným stravovacím návykom je pravdepodobnosť nadmerného množstva kyseliny v tele veľmi vysoká. Podstatnejšie ako prísna zásaditá strava je trvalo upraviť stravu tak, aby ste konzumovali dostatok ovocia a zeleniny. Potom vás vaša acidobázická rovnováha nemusí príliš trápiť.
Je potrebná zásaditá kúra aj pre vegánov a vegetariánov?
Vegáni a vegetariáni majú oveľa zásaditejšiu stravu ako ľudia so zmiešanou stravou a acidobázická rovnováha je u nich problémom len zriedka. Pozor by si ale mali dávať na dostatok bielkovín.