Interview s Martou Messa, výkonnou riaditeľkou hnutia „Slow Food“

„Slow Food“: právo na pôžitok

V roku 1986 založil taliansky publicista Carlo Petrini v meste Bra (Piemont) hnutie „Arcigola“ - umelé slovo, ktoré spája slovo „arci“, talianske ľavicové kultúrne a voľnočasové hnutie so slovom „gola“, chuť. Hlavnou myšlienkou jeho založenia bolo zachovať bohatstvo regionálnej kuchyne a chrániť lokálnu domácu výrobu. V tom istom roku bola v historickom centre Ríma otvorená pobočka McDonald's. Petrini vyjadril protest proti rozmachu reštaurácií rýchleho občerstvenia tým, že na Španielskych schodoch zorganizoval verejnú večeru, kde sa ponúkali tradičné jedlá. V roku 1989 sa jeho priaznivci z celého sveta stretli v Paríži a hnutia „Arcigola“ tam zmenili na medzinárodnú mimovládnu organizáciu „Slow Food“, organizáciu, ktorú v logu reprezentuje malý vinohradnícky slimák. Odvtedy vyzývajú ľudí k tomu, aby si uplatňovali svoje právo na vychutnanie si dobrého jedla, pretože to patrí k ich ľudským právam. V roku 2006 Petrini zadefinoval kritériá „novej gastronómie“: buono, pulito e giusto - dobré, čisté a fair. V súčasnosti má hnutie viac ako 100 000 členov v približne 160 krajinách sveta. Tému Slow Food sa podarilo v roku 2012 priniesť aj na Slovensko.

O Marta Messa

Marta Messa je presvedčená, že dobrým jedlom môžete zachrániť svet. Táto 40-ročná Talianka je od roku 2022 generálnou tajomníčkou organizácie „Slow Food International“. Hnutie bolo založené v Piemonte v roku 1986 s cieľom zachovať tradičnú regionálnu kuchyňu a podporovať tak čistú a fair výrobu potravín. Organizácia s logom slimáka je dnes aktívna vo viac ako 160 krajinách. Marta Messa spolupracuje na tému udržateľnosti v Bruseli s Európskou úniou, zasadzuje sa napríklad proti pesticídom a produkcii geneticky modifikovaných potravín. A hlavne za dobrú chuť. V tomto rozhovore vysvetľuje, čo to v dnešnom ponímaní znamená.

Ako ste sa dostali k iniciatíve „Slow Food“ a k „engagementu“ za kvalitné potraviny?

Bola to náhoda: Moji rodičia bývali v dome len šesť kilometrov vzdialenom od mesta Bra v Piemonte, sídla ústredia hnutia „Slow Food“. Obzerala som sa po mimovládnej organizácii lokalizovanej čo možno najbližšie k domu - a narazila som na túto. Do toho času som o ich cieľoch veľa nevedela. Avšak okamžite, ako som sa s nimi oboznámila, ma toto hnutie zaujalo, od samého začiatku som považovala za super zaujímavé a super zmysluplné stavať jedlo do centra všetkého, pretože práve jedlo nás všetkých spája. Avšak, žiaľ, nie každý má prístup k dobrému jedlu. Hnutie „Slow Food“ vzniklo v Taliansku takmer pred 40 rokmi a mnohí ľudia si stále myslia, že v popredí stoja najmä talianske špeciality. My sa však zasadzujeme aj za biologickú a kultúrnu rozmanitosť a spravodlivé podmienky na celom svete, za rešpektovanie ľudí, tradícií, prírody a zvierat.

Zakladateľovi hnutia „Slow Food“ Carlovi Petrinimu išlo najprv predovšetkým o pôžitok. Je dnes dôležitejším hnacím motorom nie pôžitok, ale skôr spravodlivosť?

Pôžitok je úzko prepojený so spravodlivosťou. Kultúra stravovania zahŕňa rozmanité chute a vône najrôznejších potravín. Ak dnes zájdete do akéhokoľvek supermarketu v ktorejkoľvek európskej krajine, na ovocných pultoch nájdete štyri druhy jabĺk. Kedysi ich tam ležalo viac, oveľa viac. A nie je to len európsky problém, dobré potraviny odrazu miznú odvšadiaľ, po celom svete. Zistila som to počas svojej prvej pracovnej úlohy v roku 2010, kedy som bola zodpovedná za pozvanie a organizáciu cesty africkej delegácie na štvrtú edíciu „Terra Madre Salone del Gusto“.

Čo sa deje v rámci „Terra Madre“?

Stretnutie našej celosvetovej siete „Slow Food“ sa koná každé dva roky. Po celom svete máme aktívnych približne 3 000 aktivistov, ktorí sa stretávajú práve na podujatí Terra Madre a vymieňajú si tam poznatky, nápady a skúsenosti týkajúce sa budúcnosti potravín a potravinových politík. Chceli by sme, aby sa tohto podujatia mohol zúčastniť každý, aj tí, ktorí nemajú dosť peňazí na cestu do Talianska. Boli sme nadšení, keby si poľnohospodári, kuchári a potravinoví výrobcovia z celého sveta mohli navzájom odovzdať svoje odborné znalosti.

Môže poskytnúť africký farmár užitočné rady farmárke z Álp?

Áno, pretože toho majú veľa spoločného: Nesúhlasia s industrializáciou v potravinovom priemysle a uchovávajú udržateľné a užitočné tradície. S problémami po celom svete bojujú aj remeselné podniky, malé pekárne a mäsiarstva. Nedávno som sa stretla s belgickým výrobcom syra, ktorý prostredníctvom nás už roky úzko spolupracuje s výrobcom syra v Brazílii. Ich skúsenosti sú veľmi podobné a spoločne rozvíjajú nové nápady.

Avšak dokážete v skutočnosti naozaj niečo aj zmeniť?

Hnutie „Slow Food“ dodáva silu ľuďom, ktorý v malom vyrábajú potraviny. Dobrým príkladom je Claudia Albertina Ruiz Sántiz, domorodá šéfkuchárka z Tzotzil v juhomexickom Chiapas. Varí podľa tradícií z regionálnych organických surovín a v rámci svetových okolností takmer rezignovala. Potom nás však objavila, prišla k nám a vstúpila do „Chef Alliance“ – našej medzinárodnej siete šéfkuchárov, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty, vymieňajú si skúsenosti a navzájom sa podporujú. Claudia sa dostala do povedomia verejnosti, vybudovala si svoju vlastnú televíznu reláciu o varení a dnes je z nej hviezda. Upozorňujeme aj na politiku, napríklad projektom “Food Gardens in Africa”.

Kancelária hnutia „Slow Food“ pôsobí v Bruseli už desať rokov. Aké úspechy tam zaznamenáva vaša práca?

Myslím si, že aj v EÚ sme toho dosiahli veľa. Podarilo sa nám napríklad zastaviť zákon, ktorý by oslabil právo EÚ v oblasti genetického inžinierstva. Geneticky modifikované organizmy, takzvané GMO, sú hrozbou pre životné prostredie, biodiverzitu, našu slobodu výberu potravín a existenciu malých fariem. GMO lobby je silné a agresívne.

Dokáže vaša organizácia trvalo čeliť tým, ktorí sú pri moci?

Sme relatívne malí a v Bruseli pracujeme inak ako mnohé väčšie organizácie, ktoré pri dosahovaní podobných cieľov odvádzajú skvelú prácu. Ako grassroots hnutie prinášame do politiky EÚ ľudí zdola, ľudí, ktorí sa každodenne venujú výrobe potravín, gastronómii a poľnohospodárstvu. Oni sami vysvetľujú, v čom spočívajú ich problémy a aké možné riešenia svojich problémov vidia. Keď Európska komisia v minulom legislatívnom období rokovala o pesticídoch, zorganizovali sme stretnutie s ľuďmi z našej siete. Je medzi nimi aj farmár, ktorý prešiel z konvenčnej na ekologickú výrobu. Podarilo sa nám, aby si farmári vyjadrili aj svoj názor na tému dobrých životných podmienok pre zvieratá. A hoci sú to hlavne ženy, kto po celom svete stojí obyčajne pri sporáku, vo vedúcich pozíciách v „Slow Food“ sú zastúpené len nedostatočne.

Prečo ste sa v roku 2022 nestali nástupkyňou Carla Petriniho?

Pracujeme na kvóte pre ženy a v posledných rokoch nastalo v tejto oblasti výrazné zlepšenie. V rôznych krajinách zastávajú vedúce pozície ženy. Náš medzinárodný prezident Edward Mukiibi pochádza z ugandskej farmárskej rodiny a na akademickej pôde je uznávaným vedcom v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva. Ešte stále každé odchádza na pole a pracuje na svojej rodinnej farme. On je ten pravý.

Aká je vaša osobná stratégia konceptu slow food?

Nakupujem ekologické a regionálne potraviny, pokiaľ možno od malých výrobcov, ktorých tým chcem podporovať. Najmä pri živočíšnych produktoch typu mäso, mlieko či syry si dávam veľký pozor na to, od koho tieto pochádzajú.

Ešte stále jete mäso?

Áno, ale málo a veľmi vedome. Mäso je súčasťou kultúrnej a gastronomickej tradície, no v Európe ho jeme priveľa. Moji starí rodičia jedli mäso iba raz týždenne, mali ho za gastro špecialitu. Pre oblasť poľnohospodárstva sú zvieratá dôležitým elementom a práve ony prispievajú k rozmanitosti na našej planéte. Mnohé druhy hospodárskych zvierat už vyhynuli a niektorým vyhynutie hrozí.

Aké je Vaše obľúbené jedlo?

Gnocchi al raschera, teda halušky so smotanovo-syrovou omáčkou. Vždy nám ich pripravovala moja stará mama. Milujem toto tradičné jedlo z Piemontu.

Ako môžeme prispieť k dobrej myšlienke tohto hnutia

„Mali by sme si viac vážiť jedlo,“ hovorí Marta Messa. Keďže nákup lacných potravín v zľave je lacný len na prvý pohľad, následné náklady pre spoločnosť v rámci znečisťovania životného prostredia, vymierania rôznych druhov živočíchov a choroby ako cukrovka či obezita, to sú dane a veľmi vysoké, ktoré musí zaplatiť každý. Heslo znie nakupovať regionálne, sezónne, ekologicky bezpečné potraviny, ideálne od malých výrobcov, ktorých človek pozná, resp. mu o ich existencii niekto spoľahlivý povedal. „Myslieť globálne, jesť lokálne“, to prezentuje aj hnutie „Slow Food“ na Slovensku, ktoré pravidelne prezentuje výrobcov a obchody po celej krajine. A predovšetkým by malo platiť stále jedno: „Jedlo má byť chutné a treba ho konzumovať s pôžitkom“. Napríklad v jednej z reštaurácií na zozname „Slow Food“ podnikov, z ktorých niektoré boli ocenené hviezdičkami alebo zvončekmi. Info: slowfoodtatry.sk alebo slowfood-pressburg.sk.