Jane Goodall: Život pre šimpanzy

List celému svetu

Milá čitateľka, milý čitateľ, píšem ti v čase, keď sa náš svet mení závratným tempom. Všade okolo nás zažívame otrasy a výzvy, ktoré sa nám môžu zdať skutočne mohutné. A pritom sa máme ešte aj zaujímať a starať o prírodu? O zvieratá? No jednoznačne, pretože práve v tom spočíva šanca všetko uzdraviť. Som hlboko presvedčená, že každá živá bytosť na tejto zemi má svoju hodnotu a že všetci máme schopnosť učiniť pozitívne zmeny. Keď si spomeniem na svoje začiatky výskumníčky v Národnom parku Gombe v Tanzánii, vidím mladú zvedavú ženu túžiacu objavovať nové veci, ženu, ktorá má mnoho otázok.

Nebola som vedkyňou v klasickom zmysle slova, bola som jednoducho mladou ženou, ktorá sa zaujímala o život zvierat. A otvorili sa mi dvere do života plného objavov. Naučila som sa, že vedomosti sa nenadobúdajú len prostredníctvom kníh a štúdií, ale aj dôsledným pozorovaním a trpezlivosťou. Mimochodom, to sú vlastnosti, ktoré nám aj dnes môžu ponúknuť zorientovanie sa a istotu. Je nesmierne nápomocné, ak sa človek pozerá na svet s otvorenými očami a otvoreným srdcom.

Čo sa môžeme naučiť od šimpanzov

Keď ľudia vidia moje fotky so šimpanzmi, pravdepodobne sa im rozbúši srdce. Určite je to spôsobené aj nesmiernou podobnosťou týchto zvierat práve s nami ľuďmi - v ríši primátov sú našimi najbližšími príbuznými a máme mnoho spoločných vzorcov správania. Pri tomto vedomí je veľmi ľahké zabudnúť, že sú to divoké zvieratá, silné a nespútané. Zvádzajú nemilosrdné boje, najmä keď ide o potravu alebo revír. S týmto vedomím je len ťažké uveriť, že ešte stále existuje množstvo šimpanzov, ktoré sú chované v zajatí – súkromne, a tiež, že ich ešte stále lovia. Je ilegálne a kruté, že ich ľudia držia v klietkach, za mrežami a len tak pre zábavu, avšak je to smutná realita. Šimpanzy sú chránené voľne žijúce zvieratá a patria do dažďových pralesov Afriky.

Na druhej strane sa mi mnohé z nich spájajú s osobnými príbehmi, vďaka ktorým je pre mňa každý jednotlivý šimpanz jedinečný. Či už je to David Greybeard, Fifi alebo všetci ostatní, ktorých som pozorovala v Gombe alebo v našich záchranných staniciach. Myslím, že si nikdy dostatočne neuvedomíme, ako veľmi nás spájajú rodinné väzby a aké je dôležité, aby sme tieto vzťahy aj pestovali. Ak sa budeme k sebe navzájom správať s úctou, môžeme zamedziť mnohým problémom. Mimochodom, som rozhodne proti tomu, keď si ľudia myslia, že sme nadradení zvieratám. Každý jednotlivec na našej planéte má právo na existenciu a v systéme zohráva svoju rolu. Spoločne tvoríme veľkú štruktúru, ktorá môže fungovať len vtedy, ak sa budeme k sebe navzájom správať s rešpektom.

Ako som objavila svoju cestu výskumníčky

V skutočnosti ma zvieratá fascinujú už od detstva. Vždy sme mali doma psa a sliepky. Vyrastala som s nimi a rada som pozorovala vtáky, motýle a iné tvory v našej záhrade. Veľa som čítala, napríklad príbehy o doktorovi Dolittlovi a Tarzanovi, a potom som si v duchu predstavovala, ako budem jedného dňa skúmať zvieratá a žiť s nimi.

Keď si spomínam na svoje prvé kroky výskumníčky, uvedomujem si niečo, čo niektorých možno prekvapí: V skutočnosti mi niekedy pomohlo byť ženou. Môj mentor, paleoantropológ Lewis Leakey, ktorý mi dal prvú príležitosť, aby som získala svoju prácu, bol toho názoru, že ženy sa na takéto pozorovania v prírode hodia viac - pretože sú trpezlivejšie a empatickejšie. Prirodzene, mnoho mužov má dnes rovnaké kvality ako ja vtedy a naopak, mnoho žien ich nemá. Leakey však veril, že to ako žena dokážem, a povzbudzoval ma, aby som verila vo svoje schopnosti. Neskôr, keď som si dokončovala štúdium, som za svoju prácu neustále zožínala kritiku. V tom čase nebolo bežné, aby ženy vykonávali také rozsiahle behaviorálne štúdie. Bez ohľadu na to by som chcela všetkým dievčatám a ženám zdôrazniť jedno: Vždy si verte a tiež vždy verte v to, že si môžete splniť svoje sny.

Je dôležité nestrácať nádej a povzbudzovať tých, ktorí sú slabší alebo ich trápi beznádej. To je naša zodpovednosť ako spoločnosti. Keď sa stretávam s mladými ľuďmi, a je jedno, či sú to mladé ženy alebo muži, vždy im hovorím to, čo mi zvykla hovorievať moja mama: „Tvrdo pracuj, čakaj na správnu príležitosť a ak sa nevzdáš, svoju cestu nájdeš.“ Preto je pre mňa také dôležité odovzdať odkaz tým, ktorí sú určitým spôsobom v spoločnosti znevýhodnení: Nikdy sa nevzdávajte!

Keď som začínala pracovať v mojom prvom tábore v dažďovom pralese Gombe, samozrejme, neboli žiadne smartfóny a už vôbec nie internet. Aby som vtedy mohla komunikovať s vonkajším svetom, musela som cestovať loďou do Kigomy, mesta na jazere Tanganika, južne od Gombe. Až odtiaľ som mala možnosť posielať telegramy - napríklad do Kene, kde pracoval Leakey, ktorému som musela podávať správy o svojej práci v teréne. Všetky svoje pozorovania som zaznamenávala na písacom stroji. Leakey videl, že som do svojej práce dávala obrovskú dávku vytrvalosti a presnosti. To mi neskôr tiež pomohlo.

Prečo je také dôležité vážiť si planétu

Mnohé deti a mladí ľudia mi dnes hovoria, že majú existenčný strach a obávajú sa budúcnosti, boja sa o životné prostredie, klímu. Je nutné, aby sme si konečne uvedomili, že sme túto planétu nezdedili po našich rodičoch. Skôr sme si ju zapožičali od našich detí. No my im kradneme budúcnosť - a potom sa chválime, že sme najinteligentnejší tvor, aký kedy chodil po tejto planéte. Ako je možné, že dovoľujeme ničiť naše životné prostredie, jediné, ktoré máme? Mám dojem, že sme prišli o múdrosť, ktorou by sa malo nazerať na dôsledky svojich činov. V rámci našich projektov sa vždy zameriavame na holistický prístup a na udržateľnosť. Konkrétne to znamená, že len ak majú ľudia neporušené životné prostredie a fungujúci ekosystém, v ktorom môžu žiť tam, kde sú doma, a len ak majú aj možnosť pracovať alebo možnosť uživiť seba a svoje rodiny, svet sa bude vyvíjať pozitívne, zo sociálneho, ako aj ekologického hľadiska.

Rada by som vás vyzvala, aby ste sa k prírode správali s úctou a aby ste zdroje využívali vedome a udržateľným spôsobom. Naša konzumná spoločnosť, ktorá obľubuje všetko vyhadzovať, si musí konečne uvedomiť, že nič nie je neobmedzené. Veď máme len túto jednu krásnu planétu. A musíme ju zachovať nielen pre seba, ale aj pre naše deti a všetky budúce generácie. Veď rozmanitosť prírody a neporušené ekosystémy nie sú pre všetky živé bytosti, vrátane nás, luxusom. Sú nevyhnutné na to, aby sme prežili. A prispieť môžu všetci, hoci aj málom - to by sme mali mať vždy na pamäti. Či už ide o našu mobilitu, nákupné správanie alebo stravovanie - každý deň robíme mnoho rozhodnutí, ktoré majú svoj dopad. Je enormne nápomocné, keď si opakovane kladieme otázku: Čo je naozaj nevyhnutné, aby som prežil a fungoval? Má zmysel neplytvať bezstarostne potravinami, separovať odpadky a nevyhadzovať ich do prírody a mnoho ďalších vecí, ktoré poznáme už dávno. Myslím, že je ľahšie nenechať sa ohromiť globálnymi udalosťami a silnými problémami, ak pomáhame v malom meradle a živíme v sebe nádej, že to bude mať vplyv na väčšie veci. Samozrejme, nemôžeme zatvárať oči pred globálnym vývojom, ale ja vždy hovorím: „Mysli globálne, konaj lokálne“.

Ako si zachovať pozitivitu

Mimoriadne ma teší, že každý deň sa môžeme rozhodnúť, aký vplyv chceme mať na tento svet. No nie je to skvelé ? V skutočnosti často dostávam otázku, prečo sa neviem hnevať alebo dokonca, prečo nedokážem byť agresívna, keď na svojich cestách svetom vidím všetky tie negatíva, ktoré sa dejú na našej planéte. Vždy na to odpovedám: Ak chcete, aby sa ľudia zmenili, nemôžete na nich kričať. Aby ste sa mohli dostať k ich srdciam, musíte im odhaliť to svoje. Musíte ísť dobrým príkladom a ukázať, že nikdy nie je márne zmeniť svoje správanie. Myslím si, že prostredníctvom môjho životného príbehu a skúseností dávam ľuďom nádej.

Na svojich cestách vždy stretávam veľa detí a mladých ľudí, ktorí sú odhodlaní a motivovaní niečo zmeniť. Sú oddaní životnému prostrediu a svojim blízkym. Vzhľadom toho, aký majú prístup k vzdelaniu, si myslím, že často vedia oveľa viac než by ste čakali. Pomáhajú tomu samozrejme aj technické možnosti a sociálne médiá. U mladých ľudí však pozorujem aj určitú apatiu a beznádej. Preto by sme im mali ísť vzorom a motivovať ich, aby sa nikdy nevzdávali nádeje. Rovnako dôležité je však aj prideliť im úlohy a postaviť ich pred zodpovednosť. V našom uponáhľanom svete niekedy prehliadame ich obavy a nepočúvame ich názory. A ako často si my starší hovoríme, že kedysi bolo všetko lepšie? Ale to nie je pravda! Obavy a aj problémy boli vtedy iné. Viem, aká veľká sila príde, keď sa mladí ľudia rozhodnú pre zmenu. Majú vo svojich rukách moc a budúcnosť planéty. A my starší? My chceme cítiť ich vďaku, že sme urobili maximum pre ich budúcnosť.

So srdečným pozdravom, Vaša

Jedinečná kariéra Jane Goodall

• Po absolvovaní školy pre sekretárky v Anglicku odcestovala do Kene, pracovala v Národnom múzeu a nakoniec sa stretla s vedcom Louisom Leakeyom, pre ktorého pozorovala zvieratá. Neskôr si urobila doktorát z etológie (výskum správania), s osobitným povolením absolvovania doktorandského štúdia s vynechaním bakalárskeho stupňa.
• Ako prvá uskutočnila rozsiahle terénne štúdie na šimpanzoch.
• Goodall zistila, že šimpanzy dokážu vyrábať a používať nástroje – to spôsobilo revolúciu v našom chápaní primátov.
• V záujme lepšej ochrany šimpanzov a mnohých ďalších živočíšnych a rastlinných druhov začala v roku 1986 spolupracovať s príslušnými vládami, miestnymi správami a výskumnými inštitúciami.
• Získala nespočetné množstvo ocenení a vyznamenaní. V rámci série Inspiring Women jej bola v roku 2022 venovaná Barbie - vyrobená z recyklovaného plastu.

Vďaka týmto projektom Goodall mení svet. PS: Súťažiaci sú vítaní!

• „Roots & Shoots“: Tento program motivuje deti a mladých ľudí na celom svete, aby sa zapojili do iniciatívy starostlivosti o ľudí, zvieratá a životné prostredie. Na vytvorenie skupiny stačia dvaja ľudia, bližšie informácie na: Roots & Shoots – Jane Goodall Institute Global
• Sponzorstvo pre šimpanzy: Za 16 eur mesačne je možné zabezpečiť starostlivosť a lekársku starostlivosť o zviera žijúce v záchranných centrách. Okrem toho sa za to jednak rozširujú biotopy vhodné pre jednotlivé druhy a jednak sa bojuje proti pytliactvu a nezákonnému obchodu so zvieratami.
• Obnova lesov v rámci ochrany klímy: Doteraz bolo vysadených tri milióny stromov – ako kompenzácia za CO₂ a za účelom vytvorenia biotopov. S príspevkom už od 6 eur môžete ako krstná alebo krstný stromu zabezpečiť, aby ich bolo viac.