Mária Mikušová a Aneta Lovičková: Remeslo zostane v rukách navždy

Ahojte, vítam vás pri počúvaní nášho ďalšieho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o dm duálnom vzdelávaní a príležitostiach, ktoré ponúka, s Máriou Mikušovou, regionálnou manažérkou dm a donedávna aj inštruktorkou duálneho vzdelávania, a Anetou Lovičkovou, bývalou žiačkou dm duálneho vzdelávania, aktuálne zástupkyňou vedúcej predajne dm v Piešťanoch. Maji, Anet, vitajte!

Ahoj!

Maji, v predajni dm v Piešťanoch, ktorú si donedávna viedla ako vedúca predajne, si pôsobila aj ako inštruktorka pre študentov duálneho vzdelávania v dm. Čo si vlastne máme predstaviť pod pojmom duálne vzdelávanie v oblasti obchodu a v čom sa líši od bežného štúdia na strednej odbornej škole?

M: Duálne vzdelávanie znamená, že žiak nenavštevuje len samotnú strednú školu, ale aktívne prepája svoje nadobudnuté teoretické poznatky z denného štúdia v škole spolu s praxou v predajni dm a celú strednú školu takýmto spôsobom navštevuje a strieda týždeň školu a týždeň prax v predajni, čo vytvára jeho odborné vzdelanie.

A sú aj nejaké odbory, ktoré je možné v rámci dm duálneho vzdelávania študovať?

M: Žiaci majú možnosť študovať dva odbory. Prvý je obchodný pracovník a druhý je obchodná akadémia.

Aký je rozdiel medzi študijným odborom obchodný pracovník a študijným odborom obchodná akadémia?

M: Keď sa žiak prihlási na odbor obchodný pracovník, tak svoju prax absolvuje vo filiálke a stane sa predavačom. Keď absolvuje odbor obchodnej akadémie, tak svoju prax absolvuje na centrále, konkrétne na centrálnom oddelení financie a controlling. Tam už nenavštevuje túto prax systémom týždeň škola, týždeň prax, ale tam je trochu iné prerozdelenie – na prax chodí približne dva dni z týždňa, ale zároveň študuje. To je taký najväčší rozdiel. Sú to vlastne dve rozdielne povolania, ktoré môže takto študent do budúcna vyštudovať a zabezpečiť si.

Aké benefity toto štúdium študentom podľa teba ponúka?

M: Spolupráca so strednými odbornými školami a žiakmi funguje na základe zmluvného vzťahu, čo v praxi znamená, že žiak má v rámci štúdia možnosť nielen absolvovať odbornú prax, ale zároveň si privyrobí. dm takto poskytuje žiakom úmerne návšteve praxe aj príspevok na stravovanie, žiaci majú možnosť počas celého štúdia využívať kartu multisport, majú možnosť zvyšovať si odbornú kvalifikáciu formou návštev rôznych školení, workshopov, ktoré sa konajú nielen prezenčnou formou, ale aj digitálnou. Každý žiak má pripravené rôzne formy aktivít – od divadla cez exkurzie až po, ako som už spomenula, workshopy zamerané na rozvoj osobnosti. Žiak má možnosť zúčastniť sa všetkých týchto aktivít bezplatne. Získava tak mnoho zážitkov, skúseností a spozná veľmi veľa nových ľudí, nielen tých, s ktorými sa stretáva v tej predajni počas praxe.

A prečo je podľa teba táto forma štúdia pre obchod dôležitá, možno až kľúčová?

M: Ako som povedala na začiatku, žiak získava nielen praktické a odborné skúsenosti priamo na pracovisku, ale prichádza do styku aj so samotnými zákazníkmi a učí sa tak vlastne prozákazníckym zručnostiam, aké sú pre dobrého predavača kľúčové. Takýmto spôsobom sa skutočne dokáže pripraviť na svoje budúce zamestnanie a po skončení strednej školy je tak úplne prirodzene pripravený vykonávať povolanie, pretože sa tomu už tak učil na praxi počas strednej školy. Je to taký prirodzený proces, ktorý ten žiak absolvuje.

Aký je študent prvého ročníka, ktorý k vám prichádza, a ako a kam sa dokáže za tie štyri roky posunúť?

M: Študenti prvého ročníka sú veľmi mladučkí a väčšinou sa hanbia, sú bojazliví, ale to je úplne prirodzené. Pre toho študenta to nie je len nová škola, ale vlastne aj nové pracovisko a aj noví ľudia, všetko je pre nich nové. Je však skvelé pozorovať proces tej zmeny, že sa to časom všetko zmení. Žiak má v predajni osobitný prístup inštruktora, ktorý sa mu venuje, spolu sa učia a robia všetky činnosti. Takto sa žiak postupne cíti vo filiálke viac a viac doma. Je to vlastne aj cesta, keď má možnosť prirodzene sa začleniť do kolektívu, a zase opačne, pri kontakte so zákazníkmi mu prirodzene rastie aj sebadôvera. Takže ten strach, ktorý prvotne pociťoval, nakoniec úplne zmizne a postupom času má každý z nich možnosť uvedomiť si, že je iný. A to je vlastne cieľom, že žiak sa nielen naučí povolanie, ale aj jeho to tak osobnostne posunie a nakoniec už je dospelák. :)

Anet, ty si bývalá žiačka duálneho vzdelávania. Keď sa vrátime do minulosti, ako vyzeralo tvoje rozhodovanie o tom, kam na strednú školu, a prečo si sa rozhodla práve pre dm duál?

A: V mojom prípade to nebolo také jednoznačné, lebo ja prvé, čo som spravila, bolo, že som sa prihlásila na športové gymnázium, kde som aj rok študovala. Ale zistila som, že ma to nenapĺňa a že sa necítim v tej škole tak dobre a chodím tam vyslovene z donútenia. Tak som sa rozhodla, že to zmením, a dala som si prihlášku na duálne vzdelávanie, o ktorom som počula v deviatom ročníku. A to ma tak chytilo, že ozaj som sa v tej škole našla, ozaj som sa cítila úplne úžasne a bola radosť chodiť do školy. Tým, že som mala týždeň školu, týždeň prax, tak sme sa v škole zišli, vymieňali sme si skúsenosti, ktoré sme nadobudli, zážitky a bolo príjemné byť aj v tej škole. :)

Je radosť, keď máme zo štúdia radosť. :) A čo ťa štúdium naučilo?

A: Jednu z najdôležitejších vecí, a to, že práca s ľuďmi nie je vôbec jednoduchá. Naučila som sa rôzne typológie ľudí. Naučila som sa viac-menej odhadnúť človeka, aby som vedela k nemu pristupovať, a už si to všímam aj v bežnom živote, že idem niekam na nákup, všímam si, ako sa správajú predavači, ako sa správajú ľudia. Aby som vedela zaujať svoje stanovisko, že dobre, tak nebudem s každým žartovať. A že sa budem snažiť odovzdať tú dobrú energiu, pretože viem, že aj predavači tú energiu potrebujú, potrebujú počuť aj milý hlas, a že to spraví dobrý deň aj tým predavačom. Takže som sa naučila pracovať viac-menej s ľuďmi.

Je tam ešte niečo, čo považuješ na tomto štúdiu z pohľadu toho profesionálneho rozvoja za dôležité?

A: Okrem toho, čo som teraz spomenula, tak dm ponúka aj kariérny rast. Čiže to je z môjho pohľadu veľmi dôležité. A ponúka takisto rôzne školenia a workshopy v rôznych oblastiach. Takže mám príležitosť rozvíjať sa v rôznych oblastiach, či už je to zdravie, krása, a nadobúdam nové aj informácie, aj skúsenosti, čo je za mňa len plus. Pretože to, čo sa naučím teraz, mi už nikto nezoberie.

A čo sa ti na škole a na tom štúdiu páčilo úplne najviac? :)

A: To, že som striedala školu a prax :), že to nebolo len také monotónne, že každý deň sa zobudím a idem do školy, píšem písomky a sedím v lavici. Faktom je, že ten týždeň školy veľmi rýchlo ubehol a potom ubehol rýchlo aj ten týždeň praxe. Povedala by som, že som chodila na strednú školu rok, a to som tam chodila aj so športovým gymnáziom rokov päť. Tak to rýchlo ubehlo a tak som sa tam veľmi dobre cítila.

Už sme spomínali, že dm duál ponúka rôzne benefity. Ktorý bol tvoj najobľúbenejší benefit a čo z pohľadu teba ako exžiačky je ten najatraktívnejší benefit pre potenciálnych študentov v dm duáli alebo pre tých, čo v dm duáli už študujú?

A: Keď som si povedala, že idem študovať duál, tak ten benefit bol, že som mala výplatu. Vďaka tomu som si už nemusela pýtať peniažky od maminy, že prosím si, ale už som si zarobila, už som sa naučila finančnej gramotnosti, čo je za mňa taktiež veľmi veľké plus. Že moji rovesníci keď vyjdú zo školy, doteraz mali iba to vreckové a začali si až po škole zarábať a až potom zisťujú, aké je to pracovať s tými peniažkami. Ja som to v tom čase už vedela a to je za mňa v konečnom dôsledku aj ten najväčší benefit, že som sa naučila finančnej gramotnosti. A čo taktiež vnímam s odstupom času ako benefit, je, že som mala isté pracovné miesto, takže som nemusela ísť na úrad práce hľadať si prácu, ale mohla som pokračovať v tom, čo som štyri roky robila.

Maji, ty si približne tri roky bola inštruktorkou duálneho vzdelávania. Čo to znamená byť takouto inštruktorkou?

M: Dám také veľké úvodzovky, ale byť inštruktorka je byť ako „druhá mama“. :) Každý žiak má v predajni svoju inštruktorku a dostáva sa mu tak individuálny prístup. Žiak je v čase nástupu do filiálky ešte mladučký, a aj keď postupne dospieva, tak stále je dieťa, stále je mladý. A individuálny prístup, na ktorý dbáme, je to, čo potom vytvára ten osobný vzťah a osobný priestor medzi inštruktorom a študentom. Práca inštruktora nie je len o tom, že sa posadíme za stôl a naučíme sa niečo, nie je to len o tom vzdelávaní, ale je to aj o  praktickom prístupe samotného inštruktora. Aby pretavil tomu študentovi všetky odborné veci nielen do praktickej ukážky v predajni. Tie deti dospievajú, prechádzajú rôznymi náladami, zmenami. Byť inštruktorom duálneho vzdelávania je krásne. Je to taká spleť všetkých aj osobnostných, aj profesijných, aj odborných zručností, ktoré ten človek odovzdáva. :)

Čo ťa k tomuto všetkému viedlo alebo motivovalo povedať si, že chceš byť inštruktorkou duálneho vzdelávania?

M: Popravde, ono to bolo také náhle. Ja som predtým nad tým nejako ani nepremýšľala, ale keď som vzala pozíciu vedúcej predajne, tak naša predajňa poskytovala priestor pre žiaka odborného výcviku. A vlastne žiak odborného výcviku, Anetka, ktorá tu je s nami, do tej predajne v tom čase nastupovala. Takže ono to bolo všetko také náhle. :) Ja som si to zobrala za vlastné z toho titulu, že byť vedúcou neznamená len byť styčným bodom pre svojich ľudí, ale máme tu aj dieťa, máme tu žiaka, tak ho poďme naučiť, čo vieme, a venujme sa mu. Bola to taká prirodzená cesta, výzva, tak sme sa k nej postavili a začalo sa to.

A ty si na to musela aj niečo študovať alebo sa dovzdelávať, aby si sa mohla stať inštruktorkou duálneho vzdelávania?

M: Inštruktorkou duálneho vzdelávania môže byť hociktorá kolegynka z nás, ktorá má záujem a  chuť byť inštruktorkou. Keď to niekoho zaujme, tak ten priestor má. Jediné podmienky sú, že musí mať absolvovaných päť rokov praxe v obchode, čo nemusí byť len v dm. Čiže súčet povolaní v obchode vytvorí prax päť rokov a ešte musí mať maturitnú skúšku. Keď spĺňa toto, môže sa uchádzať. Alebo ak má absolvované stredoškolské vzdelanie v obchodnom odbore, tak vtedy potrebuje len tri roky praxe.

Dobre, spĺňam obidve tieto podmienky – a potom čo? Je tam nejaké štúdium alebo ste museli absolvovať nejaký výcvik, kurzy či vzdelávanie na to, aby ste sa stali inštruktorom odborného výcviku?

M: Áno. Keď kolegynka vo filiálke má záujem, že by sa chcela zapojiť do tohto projektu a byť inštruktorkou duálneho vzdelávania, tak ten prvý krok je, že si pošle prihlášku cez náš interný odborno-vzdelávací systém, kde sa zaregistruje. Potom príde pozvánka a začne sa to rozhovorom, počas ktorého sa dozvie prvotné inštrukcie, čo všetko to zahrnuje. Je to taká základná inštruktáž. A potom to sprevádza súbor ďalších školení, ktoré sú zavŕšené skúškami, a na základe tých skúšok, po ich úspešnom absolvovaní, dostane certifikát, ktorý deklaruje, že je riadnou inštruktorkou duálneho vzdelávania.

A koľko žiakov si počas školského roka viedla, keď si pracovala ako inštruktorka duálneho vzdelávania? Ako vyzeral tvoj bežný deň s nimi, keď prišli do predajne na prax?

M: Bolo to rôzne, niekedy jedného, niekedy dvoch. Proces s tými žiakmi je veľmi živý, niekedy ich je viac, niekedy menej. No a ako vyzerá taký bežný deň so žiakom? Každý deň bežne začíname so žiakom tak, že sa spoločne stretneme, pripravíme sa na zmenu. Celý ten deň pozostáva ako keby z dvoch častí. V  doobednej časti alebo v tej prvej časti dňa sa so žiakom najskôr posadíme, preberieme si tému, ktorá mu v daný deň prislúcha, lebo žiaci majú svoj plán a štruktúru, osnovu toho, aby sa učili a aby nadobúdali aj tie odborné znalosti.

Takže v prvej časti dňa si s tým žiakom prejdeme to odborné a úmerne tomu, čo si v  daný deň preberieme, sa následne presunieme priamo do predajne, kde k tomu, čo sme si v daný deň prebrali, vždy vytvárame žiakovi priestor, aby si to na predajni mohol aj vyskúšať. Vďaka tomu sa s pribúdajúcim časom viac a viac zdokonaľuje, naberá skúsenosti, zručnosť. Aj tie témy a praktické veci na seba nadväzujú, že jeden deň sme sa naučili niečo a potom na druhý deň zase  na to nadväzujeme. Vždy prioritne dbáme na to, aby v tej praktickej časti bol žiak bol v pohybe, aby tvoril, aby si skúšal tie činnosti. To je dominantné pre ten deň.

Vlastne takto prepájate tie teoretické vedomosti, ktoré žiaci získajú v školských laviciach, s intenzívnou praxou v dm.

M: Áno. Ono to vlastne funguje tak, že súbežne k tým témam, ktoré preberáme na praxi, vedomosti istým spôsobom žiak nadobúda aj v škole. Tam sa ich učí prakticky všeobecne, úmerne školskej lavici. S nami, keď príde na prax do dm, tak tam už sú tie informácie, ktoré sa naučil napríklad počas toho týždňa v škole, viac šité na mieru dm. Takže on sa napríklad stretne s nejakou témou, my si ju aplikujeme zase na mieru a už ju len doklepeme tou praktickou skúsenosťou v predajni. Žiak má teda ako keby dva zdroje vedomostí. Na tej praxi sa učí úmerne svojmu povolaniu, má to šité na mieru.

Čo ťa na práci so žiakmi bavilo najviac? Možno niečo, čo ti teraz už pomaly aj chýba, keďže si predčasom prestala byť inštruktorkou duálneho vzdelávania. V čom bola tá inšpirácia alebo motivácia, ktorú si v tom nachádzala?

M: Ako si sama povedala, že je to tá inšpirácia. Lebo tí žiaci sú mladučkí, tvoriví, nedávajú si pozor na jazyk, proste to, čo myslia a cítia, aj povedia.J Čiže to nie je len o tom, že teraz inštruktor odovzdáva žiakovi, ale tí žiaci veľakrát učia aj nás a sme si takou vzájomnou inšpiráciou. Lebo oni majú veľa ideí a nápadov, a aj keď nemôžeme všetko aplikovať, vždy sme si dokázali nájsť tú cestu.

Ja by som tak teda asi najviac vypichla tú inšpiráciu, lebo to je to pekné, a hlavne to, keď vidíte, že ten žiak, keď príde, je mladučký, preňho je zmena – doteraz bol na základnej škole a zrazu nové miesto, nové pracovisko, no a stres – škola. A ako dospieva, vidíte ten osobnostný posun. Čiže nie je to len o tej profesii, ale aj o tom, že to dieťa vyrastie. A to je veľmi pekné pozorovať a byť toho súčasťou.

Anet, ty si tesne po škole. Minulý školský rok si zmaturovala a hneď si sa stala zástupkyňou vedúcej predajne. Ako sa udialo to, že si mohla nastúpiť hneď po škole na túto dôležitú pozíciu?

A: Udialo sa to tak, že ja som mala tú chuť, že chcem kariérne rásť, že som mladá, chcem skúšať všetky možnosti, ktoré dostanem, ktoré mi život ponúkne. A tým, že som chcela, videla to aj Majka, tak sme začali s tým, že už ma zapracovávala na zástupkyňu, aby som si uvedomovala aj to, že už tam bude vyššia zodpovednosť, ktorú budem niesť. Že budem mať na starosti aj vedenie zmeny, keď tam nebude Majka, a podobne. Aby som si toto všetko pouvedomovala. A tak sa to stalo.

Čiže ty si bola zapracovávaná ešte počas štúdia.

A: Celé moje štúdium bolo viac-menej zapracovávanie. Tým, že som nadobúdala všetky tie skúsenosti, ktoré máme aj v teoretickom vyučovaní, tak všetko je to v rámci zapracovania. Zhruba v treťom ročníku sme sa s Majkou rozprávali o tom, čo chcem robiť po škole, či chcem ísť študovať, či chcem zostať u nás na predajni. Ja som povedala, že chcem byť u nás, mám tam super kolektív, super baby, cítim sa tam super, a preto tým, že Majka aj vedela, že chcem ísť ďalej, tak sme sa začali venovať tomu plánu zapracovania. Aby som hneď po škole, hneď po maturite bola schopná viesť ľudí.

Každý žiak alebo spolupracovník dm sa môže prihlásiť na ľubovoľnú pozíciu?

M: dm otvára rovnaké možnosti pre každého jedného spolupracovníka, pre každú jednu kolegynku rovnako. Keď, a to nielen žiak, ale aj naše kolegyne, majú chuť a chcú ísť ďalej, je úplne v poriadku a je úplne prirodzené, že sa o to prihlásia. Začneme sa tejto téme venovať, začneme sa zapracovávať, a ak, poviem príklad, v našej predajni nie sú kapacity voľné, tak žiadna kolegyňa ani žiak nemusia zúfať, pretože aj v iných predajniach sa skôr či neskôr otvárajú nové pozície. Ten človek ten priestor stále má. Ak je priestor v danej predajni, tak áno, po zapracovaní môže obsadiť pozíciu v predajni. Priestor má každý a na hocijakú pozíciu. Je to už len o tom človeku, či chce. Keď chce, tak ideme do toho a ten priestor sa nájde. dm v tomto má bezodnú studňu možností, ktorú každému jednému ponúka bez ohľadu na to, koľko je v dm, nie je v dm, koľko chce, nechce, čo chce, ako chce. Stačí len povedať, že chcem, a proste ten priestor sa začne vytvárať. Začne sa zapracovávať a môžeme ísť do toho. :)

Anet, čiže ty si sa stala zástupkyňou vedúcej predajne dm. Ako si spomínaš na svoj nástup na túto pracovnú pozíciu – ako si sa cítila, čo pre teba bolo zrazu úplne iné, nové a vzrušujúce?

A: Ja som ani nepociťovala nejaký rozdiel. Išlo to tak plynule, necítila som ten skok, že som žiačka a zrazu som zástupkyňa. Viedli ma k tomu aj kolegyne, aj Majka, že som ani nemala pocit, že toto je môj prvý nástupný deň ako zástupkyňa. Mala som pocit, že normálne som prišla do práce, ako som chodila do práce dovtedy. Rozdiel bol v tom, že ozaj som si musela uvedomiť, že mám tú zodpovednosť. Ale tú som nadobudla, dovolím si tvrdiť, už za tie štyri roky.

Ešte sa asi zmenilo aj to, že si už nemusela chodiť do školy.

A: Aj to sa zmenilo, no nebolo to také jednoznačné, pretože som mala podané prihlášky na vysoké školy, na ktoré ma zobrali. Ale nakoniec som sa rozhodla, že idem cestou kariérneho rastu.

A čo tvoja práca zástupkyne vedúcej predajne zahŕňa?

A: Bežný pracovný deň sa začína tým, že ak som ráno na zmene, tak sa všetci z rannej zmeny stretneme, dohodneme napríklad, kto ide ako na kasu, snažíme sa rozvrhnúť všetky činnosti. Ale dovolím si tvrdiť, že my sa nejako nehráme na hierarchiu, že ty si nado mnou, ty si podo mnou. Všetky sme tam rovnocenné, takže skôr tam ide o to, že odkomunikujeme si, kto sa ako cíti, na čo sa cíti, a prerozdelíme si veci. Ak je marketing, ideme stavať marketing, ak je tovar, ideme robiť tovar, nehráme sa na nejakú pozičnosť. Všetky sme si tam viac-menej rovné, len ide o to, aby som ja mala pod drobnohľadom, že sa tam deje to, čo sa diať má.

Aký je to pocit mať spoluzodpovednosť za vedenie tímu a chod predajne?

A: Pre mňa je to príjemný pocit, keďže ja som po tomto túžila. Je tam tá zodpovednosť, že idem z práce večer a teraz si prehrávam počas šoférovania: zamkla som predajňu, vypla som svetlá, vypla som klímu… takto si to prehrávam. Také boli aj moje prvé dni, že či som ozaj spravila všetko. Ale už som sa do toho tak nejako dostala, že už to beriem viac-menej ako samozrejmosť.

A v čom vnímaš svoju výhodu dlhodobej praxe v dm, ktorú si získala počas štúdia?

A: Tak boli to pre mňa štyri roky plné získavania informácií a skúseností, čo bolo pre mňa to najväčšie plus. Že mám tie skúsenosti, mám informácie, bolo to podávané z prvej ruky od Majky. Takže ďalej môžem posúvať tie informácie a skúsenosti aj svojim ostatným kolegyniam, za mňa teda úplne najväčšie plus. Že nie som iba nejaká žiačka, ktorá tam zostala, ale som niekto, kto môže ďalej posúvať informácie a obohacovať zas niekoho ďalšieho.

Čo ťa na tvojej práci baví najviac? Na čo sa každé ráno tešíš, keď chodíš do práce?

A: Mám výhodu v tom, že mám asi úplne najlepší kolektív, aký som si mohla priať, a moje kolegyne sú zároveň moje kamošky a dovolím si tvrdiť, že aj rodina. Takže teším sa na svoje kolegyne a na to, že každý deň v obchode je iný. To, čo sa stalo včera, sa určite nestane dnes ani zajtra, ani o mesiac. Takže je to také pestré, že sa teším zas na ďalších ľudí, ktorých stretnem a ktorí ma zas o niečo obohatia. Či už je to pozitívna, negatívna skúsenosť, ale zas niečo, čo ma obohatí.

Vieme, že celoživotné vzdelávanie je dôležité. Čo sa zo svojho pohľadu ešte potrebuješ naučiť a v čom sa ešte potrebuješ naďalej rozvíjať?

A: Čo sa potrebujem doučiť… nemčinu. Nemecký jazyk, keďže chcem kariérne rásť a tá nemčina je nevyhnutná pre vyššie pozície, kam by som chcela smerovať. Takže momentálne to vnímam pre seba ako najväčšie mínus. Ale určite pracovať na sebe ďalej, na svojej osobnosti, na tom, ako vnímať negatíva, ako si pripúšťať veci, a na osobnom rozvoji.

V predajni sa budeš stretávať už aj s dualistami, ktorí budú u vás na praxi. Aké skúsenosti sa im budeš snažiť odovzdať?

A: Rada im odovzdám všetko, aby sa mohli cítiť rovnako, ako som sa cítila ja – úplne úžasne. J Aby mohli ísť rovnakou cestou, ako som išla ja, a určite si budem chcieť spraviť aj inštruktorský kurz o tie tri roky, keďže školu už mám. Budem sa snažiť byť najlepšou inštruktorkou, aká môže byť, aby sa cítili tak úžasne, ako som sa cítila ja pod vedením Majky. :)

A na čo sa tešíš najviac, keď prídu prví dualisti? :)

A: Na tú rôznorodosť a individualitu jednotlivca aj to, čo spomínala Majka. Teším sa, keď to uvidím z toho opačného pohľadu, a budem vidieť to, ako sa žiaci formujú a vyvíjajú.

Maji, Anet bola ešte minulý rok študentkou na praxi pod tvojím vedením, dnes je tvojou kolegyňou. Ako sa zmenil váš vzťah?

M: No, nezmenil, pretože Anetka sa bezprostrednou súčasťou kolektívu stala už počas svojho štúdia a celé tie štyri roky boli úplne takým prirodzeným procesom od toho, ako sme sa vzájomne spoznali, až po maturitu. A prechod po maturite a nástup medzi kolegyne, to už by som fakt možno zhodnotila ako nejakú formalitu, lebo tam sme nemali čo riešiť. Bolo to prirodzené, lebo ona už súčasťou kolektívu bola predtým. Takže je to fakt len taký prechod, ako aj Anet povedala. :)

Najviac by som asi len podotkla, že tá miera zodpovednosti sa tak znásobí, ak sa ten žiak chce aj ďalej posúvať. Každý máme svoju zodpovednosť a aj žiak ju má aj počas štúdia. Učíme sa aj tej zodpovednosti, že zasa aby to nebolo tak, že ja som teraz žiak, tak ja nič nemusím, lebo aj to formuje žiaka a to mu zase tiež otvára priestor potom do budúcnosti. Keď má možnosť, respektíve chce on sám sa posúvať ďalej, tak tá zodpovednosť je kľúčová, aby ďalej aj mohol ísť.

A študenti v duálnom vzdelávaní sú len vo vybraných filiálkach alebo naozaj to môže zažiť žiak v podstate v rámci celého Slovenska?

M: K dnešnému dňu má už študent možnosť vo väčšine slovenských predajní dm absolvovať a navštevovať duálne vzdelávanie. To, v ktorej konkrétnej predajni bude, už je vlastne len pod tou organizačnou zložkou alebo vecou, že keď sa ten študent prihlási na strednú školu. Poviem príklad: Anet sa prihlásila na strednú školu v Trenčíne s tým, že býva v Piešťanoch, tak išla na filiálku v Piešťanoch. Aby tam bolo zas pre toho študenta zabezpečené to, že nedochádza, pokiaľ nemusí dochádzať, ale toto už je len taká organizačná stránka. Väčšina predajní dm na Slovensku ponúka priestor pre študenta, aby mohol navštevovať duálne vzdelávanie čo najbližšie k svojmu bydlisku. Takže študenti sa nemusia báť toho, že by dochádzali ďaleko.

A na koľkých odborných stredných školách je možné študovať v  duálnom vzdelávaní dm?

M: Aktuálne na pätnástich odborných stredných školách.

Aké úlohy sú pre študentov počas praxe v predajni pripravené a prečo sú možno dôležité? Čo sa musia naučiť zvládať?

M: No, úlohy sú rôznorodé. Každý deň si preberáme nejakú tému, ktorú si žiak vlastne súbežne preberá aj počas štúdia v škole. V prvom rade je najdôležitejšia tá praktická skúsenosť a tá sa člení, pri niektorej téme môžeme tvoriť, pri ďalšej vytvárať projekty, žiaci tvoria prezentácie, v rámci polroka a konca školského roka si vyberajú tému na svoju ročníkovú prácu a tú môžu spracovať rôznorodým spôsobom. Takže tie úlohy a činnosti nie sú len o manuálnej zručnosti v predajni, ale aj o tom, že žiak má aj priestor tie úlohy a preberané témy absolvovať praktickou formou aj z inej stránky, a to, ako som povedala, tvoriť prezentácie, zdokonaľovať sa v práci s počítačom, vytvárať si rôzne články, zúčastňovať sa aj na tvorbe časopisu, ktorý majú žiaci svoj vlastný. Tých možností je veľa.

A aj my kolegyne na predajni máme platformu odborno-vzdelávacieho programu, kde si aj my ako zamestnanci dm absolvujeme rôzne školenia. Zároveň je tam vytvorená aj sekcia pre samotných žiakov odborného vzdelávania, kde majú úmerne svojmu ročníku na mieru pripravené rôzne digitálne kurzy, ktoré tiež vo svojom detaile obsahujú rôzne praktické úlohy. Vo všeobecnosti by som to fakt charakterizovala, že je to aj o tej praktickej skúsenosti, nielen z toho odborného hľadiska, ale vlastne majú žiaci priestor vytvoriť si aj niečo vlastné a poňať to aj z takého opačného uhla pohľadu.

Keby si z toho mala vypichnúť jednu kľúčovú vec, ktorú si sa snažila odovzdať či Anet alebo iným dualistom, ktorá by to bola?

M: Ja som sa vždy na žiakov pozerala s vidinou ich budúcnosti, a preto som veľmi kládla aj dôraz na sebarozvoj a sebapoznanie. Je to len o tom tvorení potenciálu každého a myslím si, že na to tam sme, aby sme ten potenciál a  možnosti žiakovi otvorili. Tak toto považujem za najkľúčovejšie.

A kam môže či Anet, alebo iní dualisti alebo kolegovia, spolupracovníci dm v rámci kariérneho rastu v dm rásť?

M: Kam chcú, a to doslova. :) Lebo v predajni máme rôzne pozície, o ktoré sa akákoľvek kolegyňa v akejkoľvek filiálke v akomkoľvek meste, keď má chuť, vôľu, môže uchádzať. To platí aj pre študentov. Keď sa otvárajú v spoločnosti nové pozície na akýchkoľvek miestach, tak každý spolupracovník dostane túto informáciu vo forme newslettera, ktorý nám chodí na osobné mailové schránky. To platí aj pre študenta, lebo rovnako ako aj my má všetky tieto veci k dispozícii. A to som tým chcela povedať, že tie možnosti sú rôzne, a keď príde ponuka, tak sa o ňu môže uchádzať každý. Už je to fakt len o tom človeku, či si povie, že či chce. Keď sa otvárajú nové pracovné miesta alebo sa hľadajú noví kolegovia či na centrálu, alebo do centrálneho skladu, tak všetci máme rovnakým dielom možnosť sa o akúkoľvek pozíciu uchádzať, prihlásiť sa na ňu. A toto platí aj pre študentov, v tomto sme si úplne „win-win“ a nikdy sme v tomto rozdiely nemali.

Čiže neznamená to, že pracujem v predajni a nemôžem sa posunúť napríklad do centrálneho skladu alebo na centrálu?

M: To určite nie. Veľmi veľa spolupracovníkov začínalo napríklad vo filiálkach a s odstupom svojho pôsobenia sa presunuli na centrálne oddelenia alebo do centrálneho skladu a rovnakým spôsobom aj opačne, že zas niekto začínal na centrále a s odstupom času sa ocitol vo filiálke. Proste, tá cesta vedie aj tam, aj späť, aj hore, aj dole, zo všetkých strán. :) Na základe aj vlastných skúseností fakt môžem povedať, že je to o človeku, ako si sám povie, že mám tú chuť, mám tú vôľu, toto je moja predstava. A keď si za ňou pôjde, tak tých možností nám dm ponúka každému veľa a nie je to nejakým spôsobom ohraničené.

Keď nás teraz počúvajú nejakí ôsmaci, deviataci, budúci stredoškoláci, čo by si im chcela odkázať?

M: Príďte k nám. :) A to doslovne, lebo vás čaká neskutočné množstvo možností, zážitkov, zábavy a neviem to ani nejako slovami povedať, skôr to tak cítim, že je to neskutočná skúsenosť, je to krásny štart do života pre každého mladého človeka, toto zažiť a absolvovať. Takže teším sa na vás, príďte.

Anet, čo by si im chcela odkázať ty?

A: No, z môjho pohľadu tým, že som to absolvovala, tak za seba môžem povedať, že je to veľmi dobrý štart do života. V škole sme mali rôzne predmety, ako je ekonomika, tovaroznalectvo či obchodná prevádzka, ktoré je za mňa veľmi dobré vedieť do života, vedieť sa v tomto pohybovať, v týchto okruhoch, a vidím aj na sebe, že už mám trvalý pracovný pomer, mám prácu, v ktorej som sa našla, a moji rovesníci sa ešte len pôjdu hľadať po tom, čo dokončili teraz stredoškolské vzdelanie. Ja som sa medzičasom naučila, ako fungujú obchody, ako funguje marketing a všetky tieto veci. Je to ozaj veľmi príjemná cesta, veľmi príjemný začiatok cesty života. Tým, že aj tie rôzne workshopy to spestrujú a je to ozaj taká loď plná zábavy, ktorou som sa plavila. :)

Ty si krásne povedala, že je to začiatok cesty. Čiže to, čo robíš teraz, neznamená, že to musíš robiť aj o rok, aj o dva, aj o päť, aj o desať. Tak ako si spomínala, v dm sú možnosti kariérneho rastu naozaj neobmedzené a zároveň nikdy nevieš, kam ťa ten život zavedie, ale určite tie skúsenosti, ktoré si získala počas duálneho vzdelávania v dm, sú na nezaplatenie.

A: Určite, súhlasím s tebou. :) Určite áno a teším sa, kam ma to ďalej dovedie, pretože ozaj som mala možnosť ísť na vysokú školu a nejako ma to srdiečko tiahne zostať v dm. Tak som v dm zostala a teším sa, čo mi to prinesie.

A je niečo, čo by ste chceli, aby vedeli rodičia detí, ktoré zvažujú štúdium práve v dm duálnom vzdelávaní?

M: Chcela by som odkázať, že stredná odborná škola je veľmi dôležitá, a chcela by som možno odbúrať nejaké predsudky alebo nejaké obavy z prihlásenia žiaka na strednú odbornú školu, pretože to remeslo, ktoré ten žiak dostane do rúk, aj keby ho po skončení štúdia tá jeho loď alebo pribúdajúce stále mladé roky zaviedli niekam inam, to remeslo v rukách má a to mu zostane navždy.

Môže na ňom stavať, môže ho ďalej rozvíjať, môže ísť ďalej. Takže toto je za mňa také najhlavnejšie, čo by som chcela rodičom odkázať. A aj to, že v predajni sú ich deti v kolektíve v bezpečí, je o ne postarané, sú v poriadku, majú tam vytvorené podmienky, svoj priestor. Tá predajňa na ne doslova čaká. :)

A ešte mi napadá, že tá miera finančnej gramotnosti a uvedomenie si hodnoty peňazí a toho, koľko úsilia a snahy ma stojí si peniaze zarobiť, to je tá ďalšia pridaná hodnota, ktorú žiak dostane opäť prirodzenou formou a dostane ju počas štúdia. A zrazu keď sa stane dospelým a bude mať potom možnosť nastúpiť na trvalý pracovný pomer, tak tie peniaze zas budú iné, ale nebudú preňho nové, už s nimi bude vedieť pracovať.

A: Tak ja som v prvom rade veľmi vďačná za to, že mi rodičia nestáli v ceste aj po tom, čo som sa rozhodla, že nebudem ďalej študovať na gymnáziu, ale pôjdem na strednú odbornú školu. Nestáli mi v ceste, ale ma, naopak, podporovali, za čo im patrí veľká vďaka, lebo ani pre mňa to nebolo najľahšie rozhodnutie. Tým, že už som sa po základnej škole niekde adaptovala a išla som sa adaptovať zas niekam inam, kde boli aj noví spolužiaci, plus bol tam aj kolektív na pracovisku. Podporovali ma, stáli pri mne a myslím si, že keby sme sa opýtali aj mojej maminy, tak sama mi veľakrát hovorí, že som spravila veľmi dobré rozhodnutie, pretože vidí na mne, kam som sa posunula a ako som zmenila aj svoje myslenie, aj svoj postoj k životu. Takisto, čo sa týka tej finančnej stránky, mohla som si v osemnástich kúpiť auto, mohla som si zaplatiť vodičák, nemusela som si od nikoho nič pýtať, požičiavať, že som sa veľmi rýchlo osamostatnila.

Maji, Anet, ja vám ďakujem za dnešný veľmi inšpiratívny rozhovor. Želám vám veľa radosti z vašej a do vašej krásnej práce, veľa spokojných zákazníkov, veľa spokojných študentov v duálnom vzdelávaní dm, a aby pod vašimi krídlami, vašou supervíziou rástli a napredovali tak ľudsky, ako aj kariérne.

Ďakujeme veľmi pekne.