Martina Moma Horňáková: Odmalička som chcela byť Hannah Montana

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich
​

Moma, vitaj. Kedy a ako sa z Martiny stala Moma?

Myslím si, že som to mala v sebe odmalička. Odkedy som ako malá sledovala seriál Hannah Montana, tak som chcela byť Hannah Montana. Som vodnár a vždy som bola veľmi kreatívna, chodila som na výtvarnú a tvorila som. Neskôr, ovplyvnená týmto, ďalej spomínaným seriálom a svojím „snílkovstvom“, som to preklopila do niečoho, čo som chcela robiť. Už ako 10-ročná som sledovala veľa amerických youtuberiek. To bolo v čase, keď bolo u nás youtubovanie ešte v plienkach. Povedala som si, že toto chcem robiť. Len na natáčanie videí som vtedy ešte nemala odvahu, tak som si založila vlastný verejný blog, kde som začala vystupovať pod pseudonymom Moma. A už mi to ostalo.

Keď je človek verejne známy, žije väčšinou dva životy – jeden verejný a druhý súkromný. Je to tak aj u teba?

Určite to tak bolo, najmä v puberte, keď som mala zhruba 16 rokov a sledovali ma dievčatá vo veku 12 – 13 rokov. Vtedy má človek problém sám so sebou, nieto ešte keď má pubertu verejne na internete. Vtedy som to dosť rozlišovala. Samozrejme, že som chcela byť na internete stále reálna, no v súkromí som chodila s partiou von, začala som fajčiť, pili sme a podobne. To bolo určite niečo, čo som nemohla ukázať pred rodičmi, nieže pred celým svetom. Takže v tom čase som sa to snažila dosť oddeľovať. Teraz to využívam len na to, že sa snažím oddeľovať svoje súkromie, partnerský a rodinný život od toho verejného. Stále sa však snažím byť „real“, len, samozrejme, človek nechce úplne všetko vystavovať na internete.

Je Martina v niečom iná ako Moma? Má Martina niečo, čo Moma nemá, a naopak?

Hmmm, asi hej. Mám vlastnosti, s ktorými nie som sama úplne stotožnená a nechcem ich dávať na internet. Napríklad málokto by asi podľa internetu povedal, že som veľká nerváčka. Sú proste veci, na ktorých sa snažím v súkromnom živote pracovať a na internete ich veľmi neukazovať, lebo mne samej sa nepáčia. :)

Keď som si v rámci prípravy prechádzala tvoj príbeh, tak to, čo ma fascinovalo asi najviac, bola tvoja vlastná kozmetická značka BY YOU by moma, ktorú máš v pomerne mladom veku. Mnoho ľudí má sen – sen niečo urobiť, vytvoriť, ale nie každý to vie pretaviť v realitu. Ako sa z tvojho sna stala skutočnosť?

Môžem povedať, že som mala šťastie na ľudí, ale verím aj tomu, že som si to nejakým spôsobom vymanifestovala, lebo som o tom dlho snívala a hľadala možnosti. Najprv som hľadala manufaktúry, ktoré vyrábajú kozmetiku u nás, ale s nimi som nebola úplne stotožnená, lebo väčšinou vyrábali v menších množstvách a iný typ kozmetiky. Potom som hľadala manufaktúry v zahraničí, pozerala som napríklad aj manufaktúru, v ktorej vyrába svoju kozmetiku Kylie Jenner, no tam boli odbery v štýle jeden rúž – jeden odtieň – 100 000 kusov. V našich pomeroch predať toľko kusov z jedného odtieňa jedného rúžu je absolútne nereálne. Ak najväčšie značky predajú desaťtisíce kusov nejakého produktu, tak je to veľký úspech. Takže ja som hľadala sále nové a nové cesty, a keď som v tom bola tak najhlbšie ponorená, oslovila ma manufaktúra z Milána. Že sledujú moju cestu a že vyrábajú kozmetiku najpopulárnejším talianskym a európskym značkám. A či by som si u nich nechcela spraviť vlastnú kozmetickú líniu. Vtedy som odletela do Milána a začala to s nimi riešiť. Bola som tam tri dni, šla som si pozrieť manufaktúru, ukázali mi, čo robia, a asi mesiac nato sme podpísali zmluvu.

Čiže ty si o tom toľko snívala, až si si to pritiahla...

Áno. Verím tomu, lebo veľa vecí sa tak v mojom živote udialo. Tak ako som chcela byť Hannah Montana a stáť ako ona na pódiu a ľudia by podo mnou kričali, tak som to o sedem rokov zažila na youtubovaní v Prahe, keď tisícky ľudí kričali moje meno.

Aký to bol pocit? :)

Skvelý. Musím povedať, že som veľmi rada, že som z tých vychádzajúcich youtuberov, keď nás bolo na začiatku päť, maximálne desať v celom Československu. Lebo teraz, keď je plný internet rôznych influencerov a je taká zrýchlená doba, to už nikto nezažije. Ale keď sme začínali my a youtuberi boli najväčším boomom, bolo to šialené. Vtedy sme ani nemohli vyjsť von, lebo nás naháňali skupinky ľudí. Som veľmi vďačná, že som toto mohla zažiť. Nevydržala by som to dlhšie ako tie štyri roky, čo som to zažívala, ale úprimne som za to vďačná. To sa podarilo možno len superstaristom a to sa dá aj pekne prirovnať – aj prvá séria Superstar bola úplným ošiaľom a teraz ten humbug okolo nich nie je. Je to veľmi príjemné, že som toto mohla zažiť.

Zaujímavé, že to spomínaš, lebo ja som napríklad ani len netušila, že aj youtuberi niekedy zažili takéto šialenstvo...

Áno, nemohli sme ísť ani len von najesť sa alebo podobne, lebo nás fanúšikovia sledovali z obchodného centra až domov. Doma pred vchodom stávali stovky ľudí. To bolo šialené.

Ešte sa vrátim k tvojej kozmetike, o ktorej sme sa zhovárali. S touto svojou kozmetickou značkou si začala spolupracovať s dm, ktorá koncom roka 2020 uviedla do predaja tvoje produkty vo forme limitovanej edície.  V nej bolo niekoľko druhov všestranných paletiek a tekutá očná linka. Táto spolupráca sa o rok neskôr zopakovala s novou limitovanou edíciou, ktorá už bola doplnená o ďalšie produkty. Aké pre teba bolo zbadať svoj sen v reálnom predaji?

Ja som taký typ človeka, že si to nikdy veľmi neuvedomím až tak ako napríklad ľudia v mojom okolí. Ako napríklad moja mamina, ktorá si išla moje produkty ihneď pyšná kúpiť do dm, ako moje kamarátky, ktoré z toho boli hotové, alebo ako možno aj sledovateľky, pre ktoré to bolo „wau“. Tým, že som bola pri celom procese, pre mňa to bola tá čerešnička na torte. Mňa totiž celý ten proces stál veľa nervov, ktoré si možno človek ani nevie predstaviť. Jeden a pol roka som sa neustále vracala do Milána a stále sme niečo upravovali, lebo niektoré veci nešli podľa mojich predstáv. Čiže toto pre mňa znamenalo, že som si mohla vydýchnuť, že už je to konečne na svete. Ale, samozrejme, keď ten stres zo mňa opadol, bola som veľmi vďačná. Keď do dm chodili ľudia, fotili sa s mojimi výrobkami a posielali mi fotky alebo keď ich už mali doma a začali ich recenzovať ako skvelé produkty, tak vtedy ma tak trklo, že je to fakt veľká vec.

Hovoríš, že skvelé produkty. Má tvoja kozmetika niečo, čím sa odlišuje od iných podobných produktov?

Myslím si, že áno. Skôr ako išli tieto produkty do predaja, som ich totiž dala svojim kamoškám vyskúšať a spoznámkovať. V týchto produktoch som sa snažila skombinovať to, čo mne chýbalo pri iných, keď sa napríklad rozprávame o bronzeri a rozjasňovači. Ja som mala veľmi veľa – a aj drahých – značiek bronzerov, ale buď sa veľmi trúsili, alebo púšťali málo farby. A ja som sa snažila všetky tieto veci vychytať ešte v Taliansku v manufaktúre. Chcela som, aby rozjasňovač hneď pustil veľké množstvo farby, keď si človek prejde po ňom prstom, a aby to bolo naozaj jasné. Myslím si, že týmto sa odlišuje, ale je to veľmi subjektívne. Samozrejme, že som sa stretla aj s negatívnymi recenziami, čomu úplne rozumiem, v tom zmysle, že sú ľudia, ktorí nikdy nebudú mať radi tekuté očné linky. A aj keď som ja svoju tekutú linku vychytala vo všetkých smeroch, ktoré mi prekážali pri iných značkách, tak proste človek, ktorý má rád fixkové očné linky, nikdy nebude mať tú moju rád. A je to v pohode, lebo potom sa o tom viac hovorí, dohaduje a to je podľa mňa super. To je život.

A zároveň nikdy neuspokojíš každého...

Tak to úplne, to ma už naučila celá moja 10-ročná kariéra. :)

Prečo si si vlastne zvolila názov BE YOU by moma?

Pretože môj movement a aj merch, ktorý predávam, je BE REAL. Vzniklo to tak, že ja to mám vytetované na ruke, a je to o tom, že človek by mal byť najmä a najprv úprimný sám k sebe. Byť autentický. Chcela som to nejako prepojiť a mám pocit, že v tom líčení je kreativita a aj sebavyjadrovanie, takže preto BE YOU.

A preto aj BE REAL?

Áno. BE YOU a BE REAL išli ruka v ruke. BE REAL je skôr o vnútornom prežívaní a BE YOU skôr o vonkajšej úprave samej seba. Čiže namaľuj sa, ako chceš, vyjdi von, prejav sa a buď sama sebou.

Ty si spomínala svoj movement, volá sa GIRLS GONE WILD. Čo si mám pod tým predstaviť? Ide o nejakú komunitu, ktorú buduješ?

Ide o ženský koncept. Mne tu na Slovensku takéto niečo pre mladé baby veľmi chýbalo. Dúfam, že nám v budúcnosti pandemická situácia dovolí aj živé podujatia, čím to bude môcť byť ešte komplexnejšie. GIRLS GONE WILD je teda ženský movement, kde chcem spájať rôzne ženské aktivity a záujmy. Momentálne tam sú podcasty, talkshow, budeme mať kolekciu oblečenia, má to svoju estetickú instagramovú stránku. Budeme sa snažiť robiť čokoľvek, čo budeme chcieť robiť v tom, čo je blízke ženám a čo ženy spája.

Od konca roka 2020 máš aj svoj vlastný podcast GIRLS GONE WILDCAST. Je určený len pre dievčatá?

Máme aj poslucháčov, ktorí sa nám vyjadrujú, no má to byť skôr také, ako keď sa kamošky stretnú a bavia sa pri stole. Ale, samozrejme, keby bol pri tom stole aj muž, tak sa nič nestane. Myslím si, že preberáme záujmy dievčat a sem-tam ohovárame mužov, ale, samozrejme, len v tom najlepšom. Nikdy však nezabudneme pripomenúť, že čo by sme bez nich robili. Tak nech si to pokojne vypočuje aj muž, ktorý chce viac rozumieť ženskej psychológii. :)

A podľa čoho si vyberáš hostí a témy do podcastov?

Témy životné, o čom sa aktuálne bavíme s kamoškami, čo mňa možno trápi a o čo by som sa chcela podeliť. A hostí sa snažím vyberať zaujímavých. Moja talkshow má byť zameraná aj na hostí, ktorí už dali veľa rozhovorov. Mne však v mnohých rozhovoroch vyslovene prekáža, že sa ma nonstop celý život pýtajú na tie isté veci. A aj som si povedala, že keď ja budem mať vlastnú talkshow, tak chcem zistiť veci, ktoré ma zaujímajú do hĺbky a na ktoré sa tých ľudí bežne nikto nepýta. Napríklad v tejto chvíli môj posledný rozhovor bol so Soňou Skoncovou, ktorá je známa tým, že je modelka a že bola na Oskaroch v Amerike. V každom článku a rozhovore bola definovaná týmto. A ja som chcela vedieť iný pohľad a počuť úplne inú stránku jej života. Takže sa snažím opraviť to, čo mne samej na rozhovoroch prekážalo, plus si volať inšpiratívnych ľudí, ktorí majú čo môjmu konceptu dodať.

Čo sa ťa teda nikto nikdy na rozhovoroch neopýtal a chcela by si, aby sa ťa opýtal?

To je zaujímavá otázka. :) Mne sa páči, keď sú rozhovory kreatívnejšie. Lebo celý môj život to bolo väčšinou o tom, ako si sa dostala k blogovaniu, ako dlho bloguješ, aké boli tvoje začiatky a také dosť nekonkrétne otázky len kvôli tomu, aby nejako zaplnili stranu. Teraz sa mi napríklad stalo, že jeden dosť populárny magazín ma oslovil na rozhovor, poslal mi otázky a ja som ho odmietla. Lebo napríklad k anorexii – dala som pred rokmi von video, ktoré bolo pre mňa v tom čase aktuálne. Vtedy som mala 16 rokov, teraz mám 24, a keď teraz vidím v rozhovore otázku na túto tému, tak reagujem štýlom, že dajte mi s týmto už pokoj. Nechcem, aby ma niekto definoval podľa toho jedného videa. Bolo to niečo, čím som si vtedy prechádzala, o čo som sa podelia, a myslím si, že som o tom diskutovala dosť. Teraz napríklad riešim cukrovku, tak keď sa ma niekto opýta na cukrovku, super, ale nech ma nikto nedefinuje podľa toho, čo som riešila pred desiatimi rokmi.

A ako teda znie tá otázka?

Napríklad toto s GIRLS GONE WILD ma dosť baví, pretože málo ľudí si to prepojí a spýta sa na zmysel toho konceptu, tak to bola veľmi pekná otázka. Asi však nemám nič konkrétne, čo by som chcela. Ale určite by som to rozlíšila, keby tá otázka prišla.

Ty sa vo svojich videách často prihováraš z takého nazvem to mindsetového uhla pohľadu. Čo teba osobne motivuje, čo ťa baví, čo ti robí radosť v bežnom živote?

:) :) To je dosť náročná otázka, pretože mám dosť často problém s motiváciou. Naozaj si musím dať také posedenie sama so sebou a nakopnúť sa. Musím si dať hodinu-dve-tri, keď sedím a len rozmýšľam a zapisujem si veci. Pretože v tomto svojom rýchlom živote, keď každý deň od rána do večera niečo robím, sa málokedy zastavím, keď si tam nevytvorím ten priestor. Potom zistím, že som takto fungovala týždeň-dva, že po prvé začínam byť vyhorená a že po druhé nemám rozhovor sama so sebou. Začnem sa zameriavať na povrchnejšie veci, ktoré riešim, a nejdem do tých svojich hĺbok. Vtedy upadám do takej až depresie. Čiže na to, aby som sa dokázala motivovať, potrebujem hlavne dať si ten rozhovor o sebou o tom, čo je pre mňa dôležité, kam vlastne smerujem. A takisto si potrebujem dávať pauzy. Pretože pre mňa je prokrastinácia veľký strašiak, ja proste neviem oddychovať. No na to, aby som mohla robiť veci, ktoré robiť chcem, sa to musím učiť. Čiže na tú motiváciu musím byť sama doma v tichu a musím si zoradiť, čo je pre mňa v živote dôležité, by som vedela pokračovať ďalej.

To je teda to, čo robíš, keď si na tej sinusoíde dolu...

Presne. Zruším kamošky, zruším frajera a majú pocit, že som sa opäť zbláznila, lebo som veľmi náladová. Čiže doobeda sa teším na naše stretnutie a poobede ho zruším, lebo zistím, že mi všetko ide extrémne cez hlavu. A vtedy si proste dám čas pre seba. Ale nie, že idem na masáž. Musím sedieť doma a musím si spisovať veci, by som si roztriedila svoj chaotický život. :)

Toto je veľmi inšpirujúce, lebo keby sme to robili všetci, tak tie naše životy môžu vyzerať radostnejšie a pokojnejšie...

Áno, myslím si, že poriadok je základ toho, aby sme správne fungovali.

A keď sa dostaneš na tú sinusoídu hore, čo ťa baví v tom flowe, v tej radosti zo života?

Tým, že som workoholička, tak keď som na tej sinusoíde hore, sú to nejaké pracovné úspechy. Napríklad teraz som mala v práci výborný týždeň, dostala som super zákazky, dokončujem si prvý vlastný byt, z ktorého vyšli stolári a všetko bolo urobené podľa mojich predstáv. Plus som natočila video, na ktoré mi klient napísal, že je super a môže ísť von. A toto sú také moje radosti.

Tvoje aktivity sú veľmi široké, sú to sociálne siete, podcasty, vlastné produkty, čiže kozmetika a merch, o ktorých sme sa rozprávali, potom pracuješ pre klientov, ktorým vymýšľaš rôzne kreatívy. Čo chceš odovzdať ďalej ľuďom, ktorí ťa sledujú a ktorých inšpiruješ?

Asi by som sa vrátila k svojmu movementu BE REAL. To bola jedna z prvých ucelených myšlienok, ktoré som chcela dávať von: že asi nie vždy vyhovujeme každému a že pokiaľ sme úprimní sami k sebe, nie sme zlí ľudia. A ak veríme tomu, čo robíme, tak to je najdôležitejšie. Veriť si. Už niekoľkokrát som spomenula príklad na manifestáciu, ako sa mi podarili veci, ktoré som si vysnívala. Chcem, aby boli ľudia dobrí, a chcela by som, aby boli úprimní. Lebo najmä teraz, v tejto dobe, je dosť toho škaredého a všetci sme otrávení. A nechcem, aby sa to aspoň cez tie sociálne siete veľmi šírilo. Takže skôr také to dobro.

Ďalej čo by som veľmi chcela a čo je pre mňa aktuálna téma a niečo, čo som sama prežila, je téma diabetes. Je totiž veľmi veľa mladých diabetikov a ja by som chcela, aby neurobili tú istú chybu, akú som urobila ja, že som dlho na to kašľala, aj v rámci puberty, a teraz na to doplácam. Takže sa snažím robiť osvetu aj v tomto.

A v neposlednom rade GIRLS GONE WILD bol môj vysnívaný movement, keď by som spojila úspešné ženy, ktoré niečo robia. Alebo tie, ktoré to sledujú a chcú niečo začať robiť, tie by som chcela motivovať, že naozaj to ide.

Keď už sme pri sociálnych sieťach – ty máš na YouTube okolo pol milióna sledovateľov, na instagrame sa to blíži k 600 000, potom je tu ešte Facebook, TikTok... čiže môžeme povedať, že ťa sleduje okolo milióna ľudí. To je obrovské publikum, ktoré inšpiruješ a nejako ovplyvňuješ. Koniec koncov si aj označovaná za jednu z prvých a zároveň najznámejších slovenských youtuberiek. Vnímaš pri svojich aktivitách aj nejakú formu zodpovednosti za to, čo šíriš medzi ľudí? Ako vobec vnímaš svoj vplyv?

Už nie. Kedysi, keď som mala zhruba 16 rokov, ma rodičia mojich sledovateliek odsudzovali. Od nahnevaných rodičov mi chodili správy, že ako môžem robiť to, čo robím, keď ma sleduje ich malé dieťa. Vždy si však hovorím, že ja som postava na internete, ako je milión spevákov a hercov, ktorí robia veci a žijú svoj život. Na to, aby boli tie deti vychované, sú tu ich rodičia, nie youtuberi. Samozrejme, že sa snažím žiť, ako najsprávnejšie viem, ako si ja myslím, že je to najsprávnejšie, a určite sa naschvál nesnažím byť nejakým zlým vzorom. Chcem len žiť svoj život a nechcem už mať ten pocit, že teraz sa musím správať vzorovo. Bolo obdobie, keď som to robila, no zistila som, že som to vôbec nebola ja. A že tak žiť nechcem. Odjakživa som mala aj prúsery, bola som aj rebel, bola som tvrdohlavá a  chcem taká byť aj na tom internete, lebo to som proste ja.

A je tam niečo, na čo si v súvislosti so svojou prácou dávaš pozor?

Asi by som nepropagovala veci ako cigarety a alkohol. To sú veci, ktoré… aj keď som fajčila, tak som rada, že som prestala fajčiť. Alkohol už narobil mnoho zla v životoch mnohých ľudí, a tiež to asi nie je niečo, čo by som vyslovene chcela teraz dávať na svetlo sveta, že wau, pite, je to super. Ale, samozrejme, keď si dávam pohár vína, tak to odfotím do príbehu, lebo v tom problém nevidím. Týmto témam sa snažím vyhýbať, lebo mám pocit, že toho je dosť aj bezo mňa.

A čo ťa z tvojich aktivít najviac baví?

Čo sa týka varenia, tak ide z mojej strany skôr o akési šaškovanie. Baví ma to, samozrejme, ale nedala by som sa do roly nejakého kulinárskeho youtubera. :) Ja sa veľmi vyžívam v tých beauty videách, to je pre mňa absolútny relax – keď maľujem, to je mi veľmi blízke. Za posledné dva roky som sa naučila aj si videá pekne nasvietiť a natočiť a mám naozaj dobrú techniku. Celý výsledok je jeden estetický skvost :) a z toho mám obrovskú radosť. A asi potom vlogy, keď zas môžem byť šialená a opustiť sa, a aj si to pekne nastrihať. Veľmi ma baví strihanie vlogov, keď sa s tým totálne vyhrám, keď to osem hodín strihám. Keď v tom tričku, v ktorom sa zobudím, strihám až do večera, neupravená a potom o šiestej večer idem do sprchy a viem, že to video má všetko, čo som chcela, a dala som doň všetko, tak to je pre mňa taká radosť. :)

Ty si nám v rámci tohto rozhovoru spomínala veľa snov, ktoré si mala. Mnohé z nich sa pretavili aj v skutočnosť. O čom snívaš teraz?

Určite by som chcela pokračovať s kozmetickou líniou svojej značky a vymyslieť tam také produkty, že keď sa bude chcieť niekto nalíčiť, tak bude môcť použiť už len moju značku, lebo tam bude z každého typu produktu niečo. To je taký jeden sen, aj keď viem, že je ešte veľmi nadlho, lebo to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Ďalej čo sa týka konceptu GIRLS GONE WILD, veľmi by som chcela, aby to tu bol najsilnejší ženský koncept, ktorý bude mať aj živé podujatia a bude po ňom dopyt, lebo si myslím, že to tu chýba a že sme schopné to spraviť spolu s ľuďmi, s ktorými na tom spolupracujem.

A potom by som chcela asi len byť šťastná :), čo je veľké klišé, ale ako som hovorila, nie vždy sa dokážem zastaviť a uvedomiť si veci, a preto ma to niekedy oberá o to šťastie. Že iba idem rýchlo a ten život si neužívam tak, ako by som mohla. Takže to sa ešte chcem naučiť.

Aby sme to k záveru mierne odľahčili, pred pár týždňami si začala s prerábkou svojho prvého vlastného bytu. V tejto súvislosti prežívaš rôzne radosti aj starosti a zdieľaš ich aj na svojich kanáloch. Nedávno ťa mierne vytrápila balkónová lišta... ako to napreduje? :)

Tak tá balkónová lišta sa, chvalabohu, vyriešila. :) :) Akurát mi tento týždeň stolári odovzdali všetky skrine a kuchynskú linku a musím povedať, že to vyzerá ako môj vysnený byt. Pre mňa bola totiž možnosť buď ísť tam bývať hneď s tým, že si nakúpim nábytok a dám ho tam, alebo budem na tom spolupracovať s dizajnérmi, budem si na to dlhšie šetriť, bude to dlhšie trvať, ale bude to tip-top. A som rada, že som išla touto cestou, lebo aj ľudí to baví na videách, mňa to baví a ten byt sa mi veľmi páči. :)

A už sa tam ideš sťahovať?

Z môjho podnájmu ma idú o dva týždne vysťahovať, lebo som ukončila zmluvu a už je tam nový nájomca. Môj nový byt je aktuálne v takom štádiu, že si tam môžem dať veci do skrine, ale nemám tam posteľ. Takže budem tam mať veci, ale nebudem tam môcť spávať.

Také prerábky domov a bytov, tie si užívajú asi všetci. Je to veľa radosti a starostí zároveň, ale v konečnom dôsledku ten pocit, keď sa tam človek konečne nasťahuje a povie si „jeeej, toto je to moje vysnivané“, za ten pocit to stojí...

Určite. Teším sa na to, keď príde ten moment, že si tam ľahnem do vlastnej postele a bude to hotové. :)

Máš veľa práce, prerábka si tiež vyžaduje svoju pozornosť. Čo ti v týchto dňoch robí radosť?

Maľovanie, tancovanie, cvičenie, začala som sa venovať pilatesu... to sú také tie drobné veci. Dávam si aj odmeny – keď viem, že mesiac tvrdo pracujem, ako napríklad ten predchádzajúci, tak sme teraz boli s priateľom na moje narodeniny na štyri dni v Budapešti. Tam som úplne vypla, povedala som si, že nebudem nič robiť, a naozaj sme si užívali len ten čas spolu. Takže si vždy asi dávam také pamlsky :), na ktoré sa môžem tešiť, lebo je dôležité odmeňovať aj samu seba. A potom sa teším z tých dennodenných vecí, že mi odídu stolári, ktorí mi postavili linku bez toho, aby mi zničili podlahu.

Ty si spomínala pamlsky. Aké sú tvoje vysnívané, ktoré by si si chcela dať v najbližšom čase?

Veľmi by som chcela ísť na dovolenku. Aj minulý rok sme v tomto čase boli s priateľom v Dominikánskej republike, čo bola moja vysnívaná dovolenka. :) Teda by som chcela ísť do tepla, teplo je to, čo mi veľmi chýba. To je také to najbližšie, ale keďže stále musím byť v tom byte, lebo kontrolu nad prerábkou nechcem dať do rúk nikomu inému, tak sa mi to asi tak skoro nepodarí. :)

No leto sa už blíži, slniečko svieti čím ďalej, tým viac a tým sú aj dni radostnejšie. A radostný bol aj tento podcast. A keďže sme už na jeho konci – je ešte niečo, čo by si chcela odkázať našim poslucháčom?

Myslím si, že odzneli všetky aktuálne veci, a dúfam, že sa na pultoch dm uvidíme ešte tento rok.

Bude nová limitka?

Chystáme ju, ale či sa stihne, to je vo hviezdach J, lebo je to náročné a ten proces je veľmi nepredvídateľný.

Ale ty zase vieš snívať, snívaš veľa a potom sa ti sny pretavujú v skutočnosť. Tak snívaj ďalej, snívaš krásne. Moma, ďakujem za veľmi príjemný rozhovor, nech sa ti darí, nech ti robí radosť všetko, čo robíš.

Ďakujem veľmi pekne, bol to príjemný rozhovor. :)