Mental load: Pracovať na vzťahu nie je len úlohou žien
Všetko vedia, všetko musia: Očakávania, ktoré sa kladú na moderné ženy
Ešte pár desaťročí dozadu bola úloha žien definovaná veľmi jasne. Žena mala byť starostlivá matka, partnerka vo vzťahu a osoba, ktorá sa starala o chod domácnosti. Táto rola sa však medzičasom zmenila, ženy si budujú kariéru rovnako ako muži, sú finančne nezávislejšie ako predtým, vo vzťahoch zastávajú rovnaké miesto ako muži alebo sú to sebavedomé single ženy. Napriek novonastaveným emancipovaným rolovým modelom však tradičné očakávania voči ženám nezmizli. A práve to vytvára v spoločnosti ešte väčší tlak.
Následkom je, že ženy majú pocit, že majú byť neustále k dispozícii pre potreby iných, majú pracovať na citových záležitostiach, majú sa starať o domácnosť, o veci mimo domácnosti, o vzťahy, majú vytvárať pomyselnú harmóniu, pohodu a šťastie tak, aby všetci dookola mali priestor spamätávať sa z úskalí, ktoré prináša ťažký svet. Pocitovo „dlhujú“ všetkým dookola – rodine, mužom, verejnosti, kolegom – svoju pozornosť, svoju lásku, svoju starostlivosť, svoju atraktivitu, svoj čas.
Je zrejmé, že takto to fungovať nemôže. Výčitky svedomia sú potom stálym spoločníkom žien. Podľa jednej štúdie Vysokej školy v Erfurte a Vysokej školy aplikovaných vied pre oblasť zdravia majú ženy čoraz viac pocit viny, keď ide o vzťah k deťom, k členom rodiny či keď sa jedná o blaho druhých. Na druhej strane muži sa cítia byť zaťažení predovšetkým svojimi vlastnými pochybeniami či problémami pracovného rázu.
Neviditeľne pracujem na tom, aby sa všetci mali dobre. Kde to necháva mňa?
Pojem „mental load“ sa už nejaký čas používa na označenie neviditeľnej práce na vzťahoch, ktorá sa berie za samozrejmú. Organizovanie každodenných povinností a starostlivosť o medziľudské vzťahy však môže byť veľmi náročné a stresujúce. V drvivej väčšine sú to práve ženy, ktoré premýšľajú, čo kúpiť priateľom na kolaudáciu, ktoré plánujú, čo nakúpiť cez víkend, ktoré hľadajú ten správny hotel na spoločnú dovolenku a ktoré zabezpečujú občerstvenie a snacky na pracovných stretnutiach. Matky sa vžívajú do role zúbkovej víly, Ježiška na Vianoce, maľujú vajíčka na Veľkú noc a sú vždy účastné na besiedkach v škôlke, pečú koláčiky na detské oslavy a chodia s deťmi na lekárske prehliadky.
Na ich vlastné požiadavky a na ne samotné však zostáva čas len sotva. V reprezentatívnom prieskume Inštitútu verejnej mienky TQS tretina všetkých opýtaných žien uviedla, že má na seba len pol až jednu hodinu denne. Naproti tomu 55% opýtaných mužov malo na seba denne viac než jednu hodinu. Celých 54 percent žien ohodnotilo stupeň svojej osobnej „mental load“ ako veľmi vysoký, zatiaľ čo u mužov to bolo len necelých 31 percent.
Nekonečná dostupnosť žien slúži všetkým, len nie im samým
Nevyhnutný dôsledok neviditeľnej a neodmeňovanej práce žien na vzťahoch je pocit vyhorenia. Vyčerpanie, ktoré mnoho žien pociťuje, nie je spôsobené neschopnosťou jednotlivcov, chyba je skôr v nastavení systému. Spoločnosť profituje z toho, že ženy sú ako ekonomicky, tak aj emocionálne neustále k plnej dispozícii.
Spoločnosť môže fungovať len vtedy, ak niekto na svet deti privedie, vychováva ich a stará sa o nich. Všetky tieto činnosti sa však vykonávajú zásadne v oblasti súkromnej, bez nároku na odmenu – a vykonávajú ich najmä ženy. A dôsledky tohto „stavu“? Ženy to musia znášať samy - pracujú na polovičný úväzok, majú celoživotne nižší príjem, zhoršené šance na kariérny rast a v konečnom dôsledku sú vo vyššom veku viac vystavené chudobe.
Zmeniť sa musí spoločnosť, nie ženy
Zopár „work-life balance“ tipov a rád k zmene nestačí. Na boj s vykorisťovateľským systémom, ktorý stojí za vyčerpaním žien, nejestvuje žiadny 12-krokový program či nová zaručená diéta. Pomenovať to a uznať, to je prvý krok k tomu, aby sa ženy z tejto pasce mohli vymaniť. Pretože to, čo sa má zmeniť, to nie sú ženy, ale politický, ekonomický a kultúrny systém – inými slovami, musíme sa zmeniť my všetci, aj muži.
Požiadavky na zmenu sú jasné, boli popísané už dávno a stále sú naliehavé, a to nielen v súvislosti s Medzinárodným dňom žien. Či sa to už týka radikálneho prehodnotenia pracovného času – odklon od fixovania sa na plný pracovný úväzok smerom k pracovnému času, ktorý by každému z nás ponúkal viac časového priestoru na prácu v oblasti starostlivosti. Alebo sa to týka zlepšenia podmienok doteraz nezaplatenej opatrovateľskej starostlivosti či spravodlivejšieho prerozdelenia rodičovskej dovolenky.
Podľa sociologičky je dôležitý jeden aspekt: Dokázať myslieť globálne a solidárne. Pretože tí, ktorí si to môžu dovoliť, si „starostlivosť“ častokrát kupujú od menej privilegovaných žien, ktoré sú za svoje služby zle platené a mnohokrát sa ocitajú v chúlostivých pracovných situáciách. Problém vykorisťovania sa tak len ďalej prenáša na slabších členov spoločnosti.
Je teda na nás všetkých, nielen na ženách, ktoré sa s týmto problémom potýkajú, aby sme na existujúcich podmienkach niečo zmenili. A nakoniec, ono sa to aj oplatí: Pretože spravodlivejšia spoločnosť, ktorá zohľadňuje potreby všetkých svojich členov, prospieva všetkým zúčastneným.
