Petra Straková: Na každom ochorení má svoj významný podiel psychika

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ahojte, vítam vás pri počúvaní nášho ďalšieho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o rôznych ženských témach s gynekologičkou Petrou Strakovou, ktorú vítam v našom štúdiu. Peti, vitaj!

Ahoj, dobrý deň.

Peti, ty si lekárka s atestáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Čo ešte by si chcela o sebe povedať našim poslucháčom?

V prvom rade som normálna, obyčajná žena, manželka, matka dvoch dievčatiek, lekárka a bežne fungujúci človek.

Aká bola tvoja cesta za tvojím povolaním? Chcela si byť lekárkou už od malička?

Moji rodičia sú obidvaja lekári, takže nejaký vonkajší vplyv na mňa bol. Nie že vyvíjaný, ani nátlak to nebol určite, ale keď s tým ako dieťa žiješ, celý ten akože kolobeh zažívaš vo svojom najbližšom okolí, tak možno ma to tak nejako nepriamo ovplyvnilo, a teda o inej vysokej škole som ani neuvažovala. Vedela som, že by som chcela ísť na medicínu, no a potom, keď som sa už rozhodovala pre nejaký konkrétny odbor, tak som vedela, že mám blízko k deťom, že ma vždy bavila práca s nimi, takže som sa rozhodovala medzi pediatriou a gynekológiou, a keďže gynekológia v sebe zahŕňa aj časť chirurgickej práce, alebo teda operácie a taktiež pôrody, vybrala som si tento smer.

Máš svoju súkromnú prax, v ktorej pôsobíš ako gynekologička. Chodievaš aj k pôrodom?

Už teraz nechodievam, bohužiaľ. Po škole, keď som začala pracovať na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Piešťanoch, moja práca zahrňovala aj operácie aj pôrody. Veľmi ma to bavilo, na toto obdobie si spomínam s veľkou radosťou. Bolo to zaujímavé, vzrušujúce, veľakrát aj náročné, lebo to je spojené s nočnými službami. Vtedy, keď som bola bezdetná žena, to išlo ľahšie skĺbiť, takže vtedy som aj aktívne chodila k pôrodom a operovala. Ale potom, keď sa narodili dievčatá, a vlastne aj po materskej dovolenke som sa do nemocničného prostredia už nevrátila, a teda mám súkromnú ambulanciu.

Keďže tieto letné mesiace sa v dm nesú v znamení ženského zdravia, poďme si dnes posvietiť na niekoľko ženských tém. Začnime tým, čo má väčšina žien určite v kalendári, a to je pravidelná preventívna prehliadka u gynekológa alebo gynekologičky, na ktorú máme nárok raz ročne. Prečo je táto prehliadka nie úplne povinná, ale minimálne odporúčaná raz ročne?

Je veľmi odporúčaná raz ročne a je to z jasného alebo jednoduchého dôvodu, že mnohé ochorenia sú v počiatočných štádiách klinicky nemé, teda nebolia, a ak začnú spôsobovať nejaké ťažkosti, tak už je veľakrát neskoro. Takže preto raz ročne. Odporúča sa od veku osemnásť rokov života dievčaťa, pokiaľ nie je pohlavne žijúce. Keď žena začne pohlavne žiť skôr, mala by navštíviť gynekológa skôr, alebo teda keby otehotnela skôr ako v osemnástich rokoch. No a vlastne tá prevencia raz ročne plus od dvadsiateho tretieho roku života to preventívne gynekologické vyšetrenie zahŕňa aj onkocytologické vyšetrenie alebo vyšetrenie onkocytológie z krčka maternice. To je taktiež datované, respektíve poisťovne to hradia od toho dvadsiateho tretieho roku života. No pokiaľ žena má sexuálneho partnera, je tam potenciálne riziko, že sa mohla stretnúť s HPV vírusom. A pokiaľ sa gynekológovi pri prevencii aj u žien mladších ako dvadsaťtri rokov zdá nejaké suspektné miesto, nejaká ranka alebo ektropium, prípadne počínajúce zmeny na krčku maternice, tak sa, samozrejme, odoberá onkocytológia aj skôr ako vo veku dvadsaťtri rokov. Inak sa odoberá onkocytológia od dvadsaťtri do šesťdesiatštyri rokov. Pokiaľ žena mala tri roky po sebe negatívny onkocytologický nález, tak potom už stačí tú onkocytológiu opakovať v trojročnom intervale.

Aké sú štatistiky? Koľko žien túto možnosť využíva alebo, naopak, nevyužíva?

Môžem sa riadiť alebo povedať z vlastnej skúsenosti, ako sa správajú ženy v mojej ambulancii. Z vyhodnotenia poisťovňou nespĺňajú moje pacientky percentuálne kvóty, ktoré by mali. Čiže z počtu mojich kapitovaných pacientok nechodia dostatočne často na prevencie alebo nerobia si ich raz ročne, ale z môjho vnímania ide skôr o staršie ženy, ktoré akoby trošku podceňovali to svoje zdravie. Pretože mladé baby a ženy v reprodukčnom veku už aj pod vplyvom edukácie, ktorá sa, myslím si, v poslednom čase výrazne zlepšila, si dávajú pozor alebo dbajú na to, aby chodili raz ročne na prevenciu.

Je to možno aj tým, že mnohým ženám nie sú gynekologické prehliadky príjemné, niektorá tam ide s nejakým sebazaprením, niektorá tam preventívne, či už zo strachu alebo z nejakého odporu nejde vôbec?

Určite áno, stáva sa to. Buď tomu môže predchádzať to, čo hovoríš, že žena nevie, čo očakávať počas gynekologickej prehliadky, lebo je to jedna z mála či možno jediná návšteva lekára, kde sa prekračujú hranice intimity. Žena sa tam musí vyzliecť, môže sa rozhodnúť, či vyhľadá gynekológa muža alebo gynekologičku ženu, čo je jej prijateľnejšie, pretože pri každej gynekologickej prehliadke tam musí dôjsť k vyzlečeniu sa, odhaleniu intímnych partií. Takže tento výber pohlavia lekára je na nej. No a ďalej, samozrejme, stretla som sa s tým, že veľa žien prestalo chodiť na gynekologické prehliadky v dôsledku negatívneho zážitku z vyšetrenia. Buď ich to veľmi bolelo, alebo proste ten lekár si s pacientkou nesadol. Chcela by som vyzvať ženy, ktoré majú, bohužiaľ, v živote takýto zážitok, aby nezanevreli na prevenciu, ale jednoduchou cestou zmenili lekára. Aj ja ako žena sa snažím k pacientkam pristupovať tak, ako keď idem ja na prevenciu a chcem, aby sa správal niekto ku mne . Moje vnímanie veľa zmenil aj môj vlastný pôrod, lebo mám taký pocit, že kým som nerodila, nemala som deti, tak ako mladá lekárka na oddelení som sa, samozrejme, snažila správať sa k nim empaticky a odborne na vysokej úrovni, ale až moje vlastné pôrody ma zmenili natoľko, že bolo to také pravé. Také, že som vedela, čo tie ženy prežívajú, ako nevedia, čo príde, alebo aké majú obavy. A vplyv lekára v tej chvíli je u ženy veľmi, veľmi podstatný.

Je tam niečo, čo by k tejto preventívnej prehliadke ženy mali vedieť alebo by si im chcela povedať, o čom sa možno nehovorí, čo možno podceňujú?

Ja si objednávam pacientky do ambulancie na preventívnu prehliadku po skončení menštruácie, v období, keď už nekrvácajú, a pred ovuláciou. Nemali by prísť na preventívnu prehliadku, pokiaľ majú nejaký gynekologický problém, pošvový diskomfort, patologický výtok či bolesti. Najprv by pacientka mala prísť za lekárom s týmto problémom, ktorý sa následne vyrieši, a potom by mala absolvovať prevenciu.

Ja sama som mama štrnásťročnej dcéry a teraz sa mi začínajú vynárať také otázky, že kedy ísť na prvú preventívnu prehliadku a ako vlastne naložiť s touto veľmi citlivou záležitosťou pre dievčatá.

Ako som povedala, určite áno od tých osemnástich rokov, pokiaľ teda žena nemá ešte pohlavný styk. A čo sa týka vzťahu mama-dcéra, tak už v období okolo tých desať, jedenásť, dvanásť rokov by sa mohli matky s dcérami porozprávať. Závisí to od vzťahu medzi matkou a dcérou, ako veľmi je úprimný, ako veľmi si dôverujú, ako veľmi sa rozprávajú o takýchto, hovorieva sa aj „tabuizovaných“ témach, že otázka menštruácie nie je úplne bežná, pritom je to úplne normálny jav v živote každej ženy, ale nie každá mama má s dcérou taký otvorený vzťah, kde sa o tom môžu porozprávať. Ale je to veľmi vhodné a mali by sa o tom rozprávať, aby tie dievčatá neboli potom prekvapené. Lebo veľakrát môže dôjsť aj k traume, keď napríklad dievča začne krvácať v škole a nie je na to pripravené. Zľakne sa, že čo sa to s ním deje, keď vôbec nemá nejako prebádanú túto sféru alebo o tom ešte nikdy od nikoho nepočulo, i keď, samozrejme, doba je taká, že tie dievčatá sa veľakrát aj samy už stretnú s touto informáciou. A potom je zase dôležité zjednotiť tie informácie a uviesť ich na pravú mieru, a to by, myslím si, tiež mala byť úloha matky. Tá by všetky informácie, ktoré na dievčatá číhajú zvonka, mala nejako upratať a svojmu dievčatku vysvetliť tak, aby z toho nemalo žiadne nepríjemné obavy alebo niečo negatívne.

Čiže na prvú preventívnu prehliadku ešte netreba ísť s prvou menštruáciou, stačí počkať do toho osemnásteho roku s výnimkou tých špecifických situácií.

Pokiaľ je všetko fyziologické. Ak prvá menštruácia príde, nie je spájaná s nejakými bočnými, patologickými prejavmi, nie je tam nejaká extrémna bolestivosť, ktorá by to dievča vyradzovala zo školského procesu, pokiaľ to krvácanie nie je neobvyklé. Netreba sa báť, keď od prvej menštruácie nie je každý mesiac menštruácia pravidelná. Trvá rok až dva, kým sa cyklus upraví, takže sa taktiež nemusia, väčšinou mamy, obávať toho, že ak dievča odmenštruovalo a potom jeden, dva mesiace nedostalo menštruáciu, že sa niečo deje. Väčšinou sa nič nedeje a je to iba prirodzený vývoj. Takže ak tá menštruácia prišla v období jedenásteho, dvanásteho roku života a všetko prebieha tak, ako má, nie je potrebné s prvou menštruáciou navštíviť gynekológa. Bola by som opatrnejšia, ak by som u dievčatka videla, že nejako neprimerane rastie, buď veľa priberá, alebo je, naopak, príliš kachektické, alebo zrazu z ničoho nič strašne vyrástlo do výšky, alebo má zvýšené ochlpenie na určitých partiách tela. V takom prípade by som vyhľadala gynekológa skôr, a aj vtedy, ak je normálne vyzerajúce dievča, má 16 – 17 rokov a nemá menštruáciu.

A ako takúto mladú ženu pripraviť na prvé gynekologické vyšetrenie? Čo mám s ňou ja ako mama prebrať? Ako ju na to pripraviť, aby sa nebála?

Keďže sa rozprávame o takýchto mladých dievčatkách, predpokladáme, že nemali ešte pohlavný styk. Čiže to vyšetrenie panny u gynekológa prebieha tak, aspoň teda u mňa, že príde mama s dcérou, vždy sa ich opýtam, že či chce to dievčatko, aby mama bola prítomná, alebo či mama na tom nejako výrazné trvá. Keď je dievčatko také smelé a nebojí sa, tak sa s ním môžem porozprávať aj sama. Osemnásťročná alebo sedemnásť-, šestnásťročná baba už dokáže zvládnuť tento rozhovor aj sama, bez mamy, ale keď mama na tom trvá, tak, samozrejme, nie je to žiadny problém.

Najprv sa porozprávame, vždy si s ňou preberiem, či už dostala menštruáciu, kedy sa jej začala prvá menštruácia, aký má priebeh, či je pravidelná. Vždy sa porozprávame, či by sa ma ona chcela na niečo opýtať alebo má nejaké ťažkosti. A potom, keď už prejdeme k samotnému vyšetreniu, tak ženy, ktoré ešte nemali pohlavný styk, sa nevyšetrujú gynekologickými zrkadlami, pretože je tam zachovaná panenská blana. Takže takéto dievčatá by sa mali vyšetrovať cez konečník, per rectum, čo je kameň úrazu pre to, prečo aj niektoré ženy, ktoré vedia, že k takémuto niečomu dôjde, neprídu na vyšetrenie alebo z toho, samozrejme, majú diskomfort. To vyšetrenie, samozrejme, nie je, príjemné, ale nie je bolestivé. A myslím si, že keď je to dievča dôkladne edukované predtým a je pripravené na to, že k takémuto niečomu dôjde, vždy sa o tom dopredu porozprávame – ja pacientke hovorím, čo sa teraz sa bude diať –, dá sa to zvládnuť úplne bez problémov. Určite by po takomto vyšetrení cez konečník dievča nemalo odchádzať s traumou. No a ešte sa pozriem navonok, či sa všetky sekundárne pohlavné znaky vyvíjajú tak, ako sa majú, a v takomto prípade dievčatám nerobíme sono transvaginálne, ale brušnou sondou cez brucho.

Toto všetko prebehne počas toho rozhovoru pred vyšetrením, ale mám ja ako mama urobiť niečo ešte predtým? Napríklad rozprávať sa o tom vyšetrení cez konečník, ktoré si spomínala, alebo to mám nechať ako mama na lekárku?

Pokiaľ si natrafila na lekárku alebo lekára, ktorí dievča sami citlivo informujú , že k takémuto niečomu dôjde, tak netreba, pretože ja to zvládnem sama a viem za seba povedať, že to odkomunikujem citlivo. Ale stáva sa niekedy, keď to dievča príde a zrazu sa mu to stane, nemalo by sa a sa mu to proste stať, a ono na to nie je pripravené, tak v takýchto prípadoch by som to tomu dievčatku radšej povedala ja.

Čo najčastejšie trápi dievčatá, keď za tebou prídu?

Najčastejšie, aspoň v mojej ambulancii, majú problémy s bolesťami počas menštruačného cyklu, či už sú to nejaké neprimerane silné ovulačné bolesti, alebo nejaké špinenie, spotting v čase ovulácie alebo veľmi silné krvácanie, ktoré ich obmedzuje dajme tomu pri vykonávaní nejakej športovej aktivity. Stretávam sa s dievčatami plavkyňami, ktoré aktívne trénujú a ktoré menštruácia blokuje v tom procese, čiže musíme hľadať nejaký spôsob, ako im to čo najviac uľahčiť. No a potom – v tom veku sú pošvové infekcie skôr ojedinelé, takže ich trápi asi len ten menštruačný cyklus. Niektoré nechcú krvácať tak silno alebo nechcú krvácať vôbec, je to variabilné.

Teraz tak odľahčím. Pamätám si, že keď som bola v puberte, tak som často chodila ku gynekológovi dávať si predpisovať Aknecolor. Toto už je minulosť alebo ešte stále to trvá?

Aknecolor? Na tvár? :)

Áno, na vyrážky.

No, ja nepredpisujem lieky na pleť, takže s týmto som sa vo svojej ambulancii nestretla. :) Prídu mladé dievčatá, ktoré majú veľmi problematickú pleť, a ich posielam k dermatovenerológovi, ktorý zhodnotí pôvod toho kožného ochorenia., A pokiaľ sa teda vylúčia nejaké iné vplyvy a je to naozaj dôsledok iba hormonálnej nerovnováhy a hormonálnych vplyvov, tak vo veľa prípadoch na to veľmi účinne pôsobí antikoncepcia. A v tej chvíli sa teda antikoncepcia neužíva kvôli svojmu antikoncepčnému účinku, ale z terapeutického hľadiska. Vtedy sa zároveň snažím s dievčaťom porozprávať, vysvetliť mu kontraindikácie, kedy nemôže užívať antikoncepciu, aj nežiaduce účinky, lebo niekedy mi príde nechcem povedať, že na škodu, ale keď žena má svoj cyklus pravidelný, nemá žiadne problémy, nemá bolesti, nijako ju to neobmedzuje v živote a začať užívať antikoncepciu iba kvôli pleti, to je také… nechcem povedať, že zbytočné, ale skúšam najprv urobiť všetko pre to, ako by sa to dalo vyriešiť bez nej. Ale sú, samozrejme, prípady, keď to potrebné je.

Toto som sa chcela spýtať, že či to odporúčaš alebo nie, lebo ja sama som ešte z tej generácie, keď sme začali brať antikoncepciu niekedy v štrnástich práve kvôli pleti, súbežne s tým Aknecolorom. A vlastne som až niekedy v tridsiatke pochopila, že asi to nie je možno najzdravšie, len tak preventívne používať antikoncepciu, lebo mám vyrážky.

Áno, tak ako som povedala. Antikoncepcia sa užíva buď na zabránenie počatia, alebo má svoje terapeutické dôvody. No a je to individuálne u každej ženy, nebrala by som to ako liek prvej voľby, ani to tak nevediem vo svojej ambulancii. Ale pokiaľ sa vylúčia všetky príčiny, dievča je naozaj z toho traumatizované, okolie naozaj reaguje na tú jej problematickú pleť a ďalej by to mohlo mať aj nejaké psychologické následky, tak sa tomu netreba brániť alebo sa toho obávať.

Aký je tvoj názor na očkovanie proti HPV vírusu?

Veľmi pozitívny. Určite som provakcinujúca gynekologička, lebo HPV je jediný rakovinotvorný vírus, proti ktorému existuje účinná prevencia, a to vo forme očkovania. Bežne sa v živote stretne s HPV vírusom osem z desiatich ľudí, no a existuje množstvo, alebo teda viac ako stopäťdesiat typov HPV vírusov, z ktorých niektoré sú vysokorizikové a môžu spôsobiť až rakovinu krčka maternice. Iné typy spôsobujú zase rôzne nepríjemné pohlavné gynekologické ochorenia. Na HPV neexistuje liek, ale prevenciou môže byť vakcína. Najprv, keď sa zavádzala táto vakcinácia alebo vakcína, keď sme o nej počuli prvýkrát, tak to bolo primárne pre mladé dievčatká, ktoré nie sú pohlavne aktívne žijúce, a teda ešte nemali možnosť stretnúť sa s HPV vírusom. Takéto dievčatá od veku od deväť do štrnásť rokov sa zaočkovali. Teraz sa odporúča očkovať dokonca už ženy vo vyššom veku, ktoré, samozrejme, pohlavný styk mali, čiže je tam riziko, že už sa stretli s nejakým HPV vírusom, takže očkujeme aj tie ženy. Dokonca očkujeme ženy, u ktorých už je potvrdená HPV pozitivita, a dokonca aj tie, ktoré už majú nejaké prebiehajúce zmeny na krčku, dysplastické zmeny na krčku maternice. Taktiež je vhodné aj podanie prvej dávky vakcíny pred plánovanou konizáciou. Konizácia je chirurgické ošetrenie krčka maternice, ktoré podlieha nejakým dysplastickým zmenám. Čiže to spektrum indikácii na HPV vakcináciu sa rozšírilo. Netreba opomínať chlapcov, aj pre chlapcov je toto očkovanie vhodné. A ešte z takých technických informácií – na Slovensku je to už hradené poisťovňou alebo teda verejným zdravotným poistením u detí počas prebiehajúceho trinásteho roku. Čiže keď ono oslávi dvanáste narodeniny plus tristošesťdesiatštyri dní, v tomto intervale to majú mamičky tých detí zadarmo, dokonca aj keď sa prvá dávka stihne podať v tom trinástom roku života a už druhá by bola mimo – už by to dieťa malo štrnásť rokov alebo štrnásty rok života, tak je hradená aj tá druhá, keď sa začalo s očkovaním v trinástom roku života.

A čo keď to nestihnem? Mám sa na to vykašľať alebo aj tak mám prísť so štrnásť-, s pätnásť-, so šestnásťročnou dcérou?

Ja som určite za. Keď sa stalo, že sa to v tomto intervale nestihlo, tak určite treba dať aj neskôr. Do pätnásteho roku života platí dvojdávková očkovacia schéma, od pätnásteho roku života trojdávková. Čo sa týka samotnej vakcinácie, ja mám dve dievčatá a určite ich dám zaočkovať, keď dovŕšia dvanásť rokov, a teda budú v tom trinástom roku života.

K ďalším odporúčaným záležitostiam patrí aj samovyšetrenie prsníkov. Ako toto samovyšetrenie prsníkov uchopiť? Ako často by malo byť? Sú tam nejaké špeciálne ťahy? Ako ho treba urobiť a kedy s ním napríklad začať aj u dievčat?

Čo sa týka samovyšetrovania prsníkov, najprv by som povedala, že ku každej preventívnej prehliadke u gynekológa patrí aj palpačné vyšetrenie prsníkov gynekológom, ale začiatočné zmeny na prsníku sú veľmi diskrétne. A môže dôjsť k tomu, že gynekológ ich pri jednorazovom vyšetrení prsníkov nemusí zachytiť. Preto je alebo preto sa kladie veľký dôraz na samovyšetrovanie žien, pretože každá žena pozná ten svoj prsník najlepšie, vie, ako sa prsia menia pod vplyvom menštruačného cyklu, vie, kedy sú zväčšené, kedy, naopak, bolestivé. Niekedy tam nahmatá hrčky, ktoré však po menštruácii spontánne odznejú a nie sú žiadnym rizikom. Čiže ona tie svoje prsia pozná najlepšie, a teda vie aj zachytiť, že tu mám nejaký nález, ktorý tam pred mesiacom nebol, a sledujem si ho. Keď spontánne neodznieva a pretrváva, tak pri preventívnej prehliadke môže gynekológa na to miesto naviesť, upozorniť. To je ten benefit toho samovyšetrenia. Žena by si mala vyšetrovať prsia aspoň raz za mesiac, je to najvhodnejšie po menštruácii a dobré je, keď si z toho spraví rutinu. Ide do sprchy, pozrie sa do zrkadla navonok, či tie prsia nie sú nejakým spôsobom výrazne deformované, to, že jeden prsník je väčší a druhý menší, nie je problém, ale či nie je na niektorom mieste tá koža nejakým spôsobom zhrubnutá alebo vtiahnutá, či z bradaviek nevyteká patologický výtok, či nie sú lymfatické uzliny v podpazuší bolestivé, hmatné, zdurené. Ja to hovorím svojim pacientkam, že keď sú v sprche namydlené, oboma rukami, vtedy to ide tak hladko, vtedy treba prehmatať dôkladne celú tú oblasť prsníka. A vlastne tam by žena mala odhaliť niektoré tie začínajúce, počiatočné patologické zmeny.

A u dievčat tiež treba začať s týmto samovyšetrením niekedy okolo toho obdobia prvej menštruácie?

Ani nie. Ani sa s tým nestretávam. Mám v rodine dievčatká a ja ako gynekologička som im nikdy nepovedala, že teda mali by ste si začať pozerať prsníky. Skôr od toho osemnásteho roku života to má nejaký význam a aj je veľmi raritné, že dievčatká okolo menarché, teda prvej menštruácie, by mali nejaké patologické procesy v prsníku. Čiže pokojne stačí od toho osemnásteho roku.

Čiže je to niečo, čo môžeme nechať napríklad na teba ako na gynekologičku, že to dievčatku vysvetlíš počas tej prvej prehliadky?

Presne tak, určite.

A čo sonografia alebo ultrazvuk prsníkov? Je to niečo, čo by sme mali absolvovať každý rok?

Patrí to k prevencii. U žien mladších ako štyridsať rokov je to sonografické vyšetrenie v dvojročnom intervale a potom u žien nad štyridsať rokov do šesťdesiatdeväť rokov v dvojročnom intervale mamografia, teda röntgenové zobrazovacie vyšetrenie prsníkov. Je to veľmi dôležité, určite by som to odporúčala aj ženám, ktoré sa zdráhajú absolvovať mamografické vyšetrenie. Veľa z nich mi to argumentuje s tým, že to vyšetrenie bolí alebo že je nepríjemné. Väčšinou ide o staršie ženy, ktoré majú nejaký negatívny zážitok z mamografie v minulosti. Vtedy im poviem, že, samozrejme, nejaký čas uplynul, menia sa aj prístroje a aj prístup zdravotníkov alebo personálu, ktorý obsluhuje ten prístroj pri mamografickom vyšetrení. Čiže taktiež na to netreba zanevrieť, je to veľmi dôležité. Je to vyšetrenie, ktoré presvieti celý prsník, je postavené na inom princípe ako dajme tomu sonografické vyšetrenie, takže určite ho odporúčam a je potrebné, aby ženy chodili aj na mamografiu. A prečo nie mamografia pred štyridsiatym rokom života? Pretože zase prsník ženy v reprodukčnom veku podliehajúci zmenám buď počas tehotenstva, alebo dojčenia, alebo zdravý mladý prsník, ktorý podlieha vplyvom menštruačného cyklu, je hustý, žľaza sa hodnotí ako denzná, je ťažko presvietiteľná röntgenovým lúčom, čiže u týchto žien, ktoré majú taký aktívny, plný prsník, je lepšie to sonografické vyšetrenie.

Nestačí mi po štyridsiatke sonografia?

Keby stačila, tak by nebolo zavedené mamografické vyšetrenie.

Prejdime teraz k menštruácii. Už sme ju tu niekoľkokrát spomínali, ale ešte pred ňou si žena prechádza predmenštruačným syndrómom, pričom tá jeho intenzita je veľmi individuálna. Poznáme tie zmeny nálad, plačlivosť, bolestivé prsníky… Ako sa s tým všetkým popasovať?

V prvom rade by som chcela povedať, že menštruácia je normálna súčasť života každej ženy. Nie je úplne celkom pravda, že každá žena si prechádza predmenštruačným syndrómom, pretože stále je väčšie percento žien, ktoré nemajú žiadne ťažkosti, ani nevedia, že tá menštruácia by mala prísť, pokiaľ by nemali nejaký kalendár, ktorý im ukáže, že pozor, dnes by sa mohla už tá menštruácia dostaviť, tak to nijako nevnímajú. Je potom istá skupina žien, ktorá máva tieto impulzy svojho tela, že k takémuto niečomu sa schyľuje. Prečo to niektoré ženy vnímajú citlivo a niektoré vôbec, sa nevie. Môžeme rozmýšľať, čo za tým môže stáť. Najviac sa nám ukazuje, že to je zapríčinené hormonálnou nerovnováhou.

O nejakom predmenštruačnom syndróme môžeme hovoriť, keď je to súbor zmien, ktoré sa cyklicky pravidelne opakujú pred každou menštruáciou. Môžu trvať rôzne dlho, väčšinou ide o obdobie po ovulácii do začiatku menštruačného krvácania. Niekedy prechádzajú tieto ťažkosti aj do prvého, druhého dňa menštruácie. Dajú sa tlmiť podľa svojich príčin potláčaním príznakov, pokiaľ to je bolestivosť, nejaké nafukovanie či zmeny nálad, aby sa skvalitnil život týchto dievčat alebo žien, ale úplne sa vyblokovať nedajú. Niektoré ženy, keď majú naozaj silný predmenštruačný syndróm a nechcú užívať lieky na tlmenie bolesti alebo sú v čase pred menštruáciou nepoužiteľné, a ak potom následne aj celková menštruácia im výrazne negatívne ovplyvňuje život, veľakrát nemajú inú možnosť ako vyblokovať celkovo ovuláciu a znormalizovať hladiny hormónov užívaním antikoncepcie.

Lieky sú niečo, na čo som sa chcela aj spýtať. Niekto berie lieky automaticky, že proste len to príde, a už si ich dáva, a niekto sa im, naopak, bráni, bude držať, držať, len aby si ich nemusel dať. Aký je tvoj názor na túto problematiku? Ako nájsť tú zdravú mieru, kedy áno a kedy ešte nie?

V súčasnosti mám pocit, že žijeme v takej dobe, keď sa dáva do popredia zdravý životný štýl a mnohé ženy a celkovo aj ľudia nechcú užívať lieky, nechcú sa nimi dopovať, lebo to má nežiaduce účinky, nechcú zaťažovať svoj organizmus. No v takýchto prípadoch, keď sa vyskytujú reálne ťažkosti, si treba uvedomiť, že lieky boli vymyslené na to, aby ľuďom pomáhali. Vždy je potrebné zvážiť riziko užívania a prínos, ktorý sa po ich užití dostaví. No a čo sa týka menštruačnej bolesti, to je jedna tiež zložitá téma, pretože je potrebné ju rozlišovať. Poznáme dva typy bolesti. Hovorí sa tomu odborne dysmenorea, bolestivá menštruácia, a je dôležité rozlišovať, či bolesti sprevádzajú ženu každý mesiac alebo pri každom menštruačnom krvácaní od jej prvej menštruácie, a teda je iba citlivejšia na všetky tie vplyvy, alebo mala bezproblémovú menštruáciu a zrazu sa tie bolesti nejakým spôsobom objavili.

V ľudskom tele existuje množstvo príčin, z ktorých niekoľko môže byť za tým, že žena má bolestivé menštruácie začiatku svojho menštruovania. Najčastejšie ide o maternicovú aktivitu, za ktorou stoja prostaglandíny, to sú látky, ktoré zvyšujú kontrakcie svaloviny maternice, aby tá maternica ľahšie vylúčila odumretú sliznicu formou menštruačnej krvi. Ďalej môže za to aj vazopresín, to je hormón, ktorý ovplyvňuje cievy a môže vyvolať bolesť pre nedokrvenie tkaniva vo vnútri maternice. Čiže toto môžu byť alebo väčšinou sú dôvody toho, prečo žena od svojho začiatku, odkedy menštruuje, vníma menštruáciu bolestivo. Sú ženy, v ktorých tele sa dejú rovnaké pocity a vôbec si to nevšimnú, takže toto je tá primárna, tá bolesť, ktorá sprevádza tú každú ženu od začiatku. Ale pokiaľ ide o ten druhý typ ako sekundárnu dysmenoreu, tak vtedy treba pátrať po nejakom probléme, ktorý sa tam vyskytuje. Buď to môže byť nejaké ochorenie, no a netreba zabúdať a vylúčiť ochorenie, ktoré s nazýva endometrióza. Je to stav, keď bunky, ktoré sa primárne nachádzajú vnútri v maternici, ktorej sliznica – endometrium – sa rozšíri na okolité orgány maternice, či sú to vajcovody, vaječníky, peritoneum či časť konečníka alebo rekta. Tie centrá alebo časti, kde sa nachádza endometrium mimo maternice, sa počas menštruácie stávajú aktívnymi, akoby „krvácajú“ a to spôsobuje bolesť. Je to veľká škála príznakov, ktorými tá žena trpí, a pokiaľ diagnostikujeme také ochorenie, žena má napríklad hnačky počas menštruácie, vtedy vieme, že je postihnutý aj tráviaci trakt. Alebo má veľké bolesti pri pohlavnom styku. Čiže pokiaľ sa diagnostikuje také ochorenie, tak treba zase primárne liečiť to. A nie dávať lieky proti bolesti a tlmiť príznaky, keď sa má prioritne vyriešiť ten problém.

Menštruácia, ženský mesačný cyklus, má niekoľko fáz. Čo je dôležité vedieť o tej-ktorej fáze?

Je dôležité si povedať, lebo menštruačný cyklus alebo teda celkovo tento cyklický cyklus u ženy, to je veľmi zložitá téma. Pamätám si, že na atestácii alebo pri skúškach v škole to je taký obsiahly súbor rôznych dejov, ktoré navzájom spolu súvisia, z ktorých jeden podporuje druhý, keď je chyba na nejakej úrovni. Je to veľmi ťažký proces, ale keby som to chcela opísať jednoducho, treba rozdeliť ten cyklus na menštruačný a ovariálny alebo na zmeny, ktoré sa dejú na maternici, a zmeny, ktoré sa dejú na vaječníku. Rozlišuje ich presne ten orgán, ktorý je cieľovou štruktúrou hormonálnych výkyvov. Pri tom menštruačnom syndróme sa zmeny dejú na sliznici maternice a končia sa menštruačným krvácaním.
Každý z týchto cyklov opisuje dve fázy. Pri menštruačnom je to fáza prvá, keď rastie sliznica, a fáza druhá, keď v prípade, že dôjde k oplodneniu vajíčka, sa tá sliznica premieňa na sliznicu vplyvom hormónov gestagénov, aby bola dostatočná na prijatie oplodneného vajíčka. A pri tom ovariálnom cykle, tam je cieľový orgán vaječník. V prvej fáze sa opisuje rast toho vajíčka a v druhej fáze uvoľnenie, keď folikul praská a vajíčko sa uvoľňuje. Tie deje na seba nadväzujú a spolu súvisia, pretože – zaujímavá alebo dosť dôležitá informácia – vajíčko je po ovulácii alebo po prasknutí folikulu a uvoľnení z vaječníka oplodnenia schopné – čiže môže dôjsť k oplodneniu – dvanásť, maximálne dvadsaťštyri hodín. Ale pokiaľ k oplodneniu dôjde, tak oplodnenému vajíčku trvá niekedy až sedem dní cesta jeho vajcovodom do maternice a to je čas na to, aby sa sliznica na to pripravila zase v tej svojej druhej fáze a narástla vplyvom gestagénov do potrebnej hrúbky, aby sa to vajíčko mohlo uchytiť. Čiže takto nejako to funguje, tie fázy sa striedajú vždy v rovnakom poradí: menštruačná, proliferačná, potom ovulačná a následne takzvaná luteinizačná.

Dnes je populárny koncept tzv. cyklickej ženy, ktorý tieto fázy opisuje ako dynamickú, expresívnu, kreatívnu a reflexnú. Ako vnímaš ty tento koncept?

Máš na mysli revolučnú knihu alebo teda knihu, ktorá opisuje tieto zmeny? Pokiaľ áno, musím sa úprimne priznať, nečítala som ju, ale počula som už o nej a určite je prečítanie tej knihy vhodné pre ženy, ktoré mávajú pocit, že menštruácia ich obťažuje. Pomôže takýmto ženám objaviť dary a výhody fáz toho cyklu, ktoré dajme tomu nemajú rady, ktoré hľadajú cestu, ako sa zbaviť nejakých výkyvov nálad. Nájdu tam odpovede na otázky, ako byť efektívne a výkonné celý mesiac, keď chcú vedieť, ako nejako komunikovať alebo lepšie komunikovať o týchto mnohokrát tabuizovaných témach napríklad so svojim partnermi.

Čo sa týka tých fáz, tak sa s nimi v zásade stotožňujem, pretože úzko súvisia, samozrejme, s hormonálnymi hladinami, ktoré v danom cykle prevažujú. Dajme tomu tá dynamická fáza dáva ženám jasné a racionálne myslenie a fyzickú silu, čo je spôsobené zvyšovaním hladín estrogénov, keď pod vplyvom estrogénov sa ženy mobilizujú, sú aktívnejšie, majú pocit, že majú veľa síl. Pochádza to zo slova estrus, čo znamená ruja, takže vtedy si tam ženy môžu nájsť návody, ako využiť svoju silu čo najproduktívnejšie. A potom, naopak, v tej menštruačnej alebo predmenštruačnej fáze ženy môžu vidieť vo svojom živote nejaké nové cesty a rozhodnúť sa. Napríklad mnohé tam objavujú čas na nejaké radikálne zmeny vo svojich životoch. Metaforicky povedané, menštruácia je ako keby zaplakanie nad neúspešným cyklom, kde dochádza k výraznému poklesu hladín hormónov a následnému menštruačnému krvácaniu. Čiže všetko to spolu nejakým spôsobom súvisí, všetko to na seba nadväzuje a to, ako sa čoraz viacej prikladá dôraz na nejaké takéto cyklicky sa opakované fázy života ženy, určite je dobré, aby žena tie zmeny, ktoré sa u nej dejú, ktoré sa vyvíjajú, poznala, aby sa z nich poučila, aby ich vedela využiť v nejaké prospešné aktivity, aby vedela sama seba viac pochopiť a samej sebe pomôcť a skvalitniť svoj život.

Čiže v tej podstate ide o to, aby sme tú menštruáciu prijali za svoju, aby sme sa s ňou skamošili, lebo na zhruba tých štyridsať rokov je našou každomesačnou súčasťou.

Áno.

S akými najčastejšími mýtmi sa stretávaš pri menštruácii?

Mýty. Čo mi tak rýchlo teraz napadne, je niečo v zmysle, že ženy alebo celkovo aj muži si myslia, že menštruácia je nejaká očista. Alebo teda niektoré ženy sú rady za tú menštruáciu a berú ju ako niečo potrebné v ich živote a bez menštruácie by to nefungovalo, ako má, čo nie je tak úplne celkom pravda, pretože aj keď sa pozrieme do minulosti, tak ženy mali celkovo oveľa menej cyklov, lebo boli viackrát tehotné, dojčili. Čiže menštruácia bola ako keby vyblokovaná takýmito prirodzenými obdobiami ženy. A taktiež sa aj opisuje, že keď ženy užívajú antikoncepciu v takzvaných predĺžených cykloch, že dajme tomu tri-štyri mesiace neprerušujú užívanie a užívajú ju kontinuálne, tak nemenštruujú vôbec a nie je to v zásade žiadny problém, lebo počas menštruácie sa nevylučujú z tela žiadne toxíny ani nečistoty. Ide skôr ako keby o taký psychologický efekt, lebo menštruácia nám povie, že nie sme tehotné. Keď niekto nepoužíva antikoncepciu, tak veľa žien je rado, že dostanú menštruáciu, vedia, že neostali tehotné. Takže je to ako keby taký indikátor, ale nie je to v zásade vec, ktorá by bola v živote ženy nutná.

Čo by si odporučila mamám, ktorých dcéra stojí pred týmto veľkým dňom, že skôr alebo neskôr ich čaká tá prvá menštruácia? Ako by ich mali na to pripraviť, ako to majú ustáť, aby to to dievčatko zvládlo čo najlepšie?

Určite by sa s tým dievčaťom mali o tom úprimne, otvorene porozprávať, aby zbytočne neostalo prekvapené a následne poprípade aj traumatizované, keď ho tá menštruácia zastihne nepripravené, dajme tomu v škole, a nebude vedieť, čo sa to deje. Veľa dievčat sa vtedy zľakne, plačú, nevedia si to vysvetliť a takýmto nepríjemným situáciám dokážeme predísť úprimným rozhovorom. Čiže záleží na tom, aký je vzťah mama-dcéra. Niekedy to nemusí byť mama, môže to byť babka, proste blízky človek tomu dievčatku, ktorý mu povie, že teda môže nastať takáto zmena, i keď ja aj z vlastnej skúsenosti viem, že tie dievčatá sa veľakrát aj skôr už konfrontujú so samotnou menštruáciou. Aspoň teda moje baby vedia, čo je to menštruácia, vedia, že sa to stáva maminkám, a že na tom WC sa deje niekedy aj niečo iné ako bežné potreby. Vždy je dobré, keď žena prispôsobí ten výklad veku dieťaťa. Teraz existujú na to aj veľmi vhodné knižky, aj pekne ilustrované, aj poňaté niektoré detskejšie, niektoré s informáciami vhodnejšími pre staršie dievčatko.

A hlavne ja by som si tú knižku určite prečítala predtým sama, aby som vedela, čo sa v nej moje dcéry dozvedia. V tom veku, keď prichádza prvá menštruácia, nie je ešte žena sexuálne aktívna, nemá pohlavný styk, čiže by som zbytočne nezaťažovala dievčatá týmto významom cyklu, ale dôležité je poučiť o hygienických návykoch, aby dievča vedelo, aké hygienické pomôcky môže používať v čase, keď krváca, ktoré sú vhodné, že v tom období musí dbať na hygienu zvýšene. Dokonca som videla niekde na internete také sety, krabičky, ktoré sa dajú darovať dievčatkám v období, keď sa už očakáva, že tá menštruácia by mohla prísť. Je to set, ktorý obsahuje zbežné dôležité informácie, sú tam typy hygienických pomôcok, ktoré sa počas menštruácie môžu používať, sú tam kalendáriky a je to celé tak vkusne vymyslené. Myslím si, že je to vhodný darček pre dievčatá pred menarché.

Otázka, ktorá sa môže mamám teraz vynoriť v hlave – a ako to je s tampónmi? Kedy áno, kedy nie a prečo?

Určite by to nemala byť hygienická pomôcka prvej voľby u dievčat, ktoré dostanú prvýkrát menštruáciu. Mýtus je, samozrejme, keď sme sa bavili o tých mýtoch, že žena, ktorá nemala pohlavný styk, nemôže používať tampóny. Nie je to pravda. Existujú rôzne veľkosti tampónov a panenská blana nie je celistvá, je v nej otvor, ktorým, samozrejme, vyteká menštruačná krv, a ten otvor je rôzne veľký. Je to individuálne. Niektoré ženy majú problém s používaním tampónov aj vo vyššom veku a niektoré dievčatá, dajme tomu veľakrát sa s tým stretávam u plavkýň, sú to proste mladé baby, ktoré nemali pohlavný styk a dokážu si zaviesť menštruačný tampón menšej veľkosti. Tam je zase otázka, či im menší tampón postačí pri intenzite ich krvácania, ale dá sa v tom nájsť nejaký systém. A dievčatá, ktorých životný štýl to vyžaduje, že by tie tampóny mali používať alebo im uľahčí život, môžu, ale určite by som to nebrala ako prvú voľbu. Tieto dievčatá s prvou menštruáciou by mali používať prioritne vložky.

Ono je to možno zaujímavé preto, že teraz sa blíži leto, a ako naložiť s dovolenkami, s morom, s bazénmi a vôbec s kúpaním ako takým.

Tak ako som povedala. Dievčatá, ktorých fyzický stav to dovoľuje, vo vybraných situáciách, ako je kúpanie, tie tampóny používať môžu, ale nie každej to je príjemné, nie každá si ho dokáže zaviesť. A teda takýmto dievčatkám neostáva nič iné, iba sa počas menštruácie nekúpať, bohužiaľ.

Po menštruácii je jeden z ďalších míľnikov žien menopauza, ktorá nám skôr či neskôr zaklope na dvere. Na čo treba poukázať v súvislosti s menopauzou?

Na začiatok by sme si mali ozrejmiť, že menopauza nie je obdobie. Menopauza je termín, ktorý označuje posledné krvácanie v živote ženy. Dá sa hodnotiť až spätne, to znamená, že keď žena mala poslednú menštruáciu a rok potom nekrvácala vôbec, tak sa dá spätne povedať, že tá jej menopauza je napríklad v päťdesiatich rokoch. Každé jedno krvácanie po tom ročnom intervale, ktoré sa objaví, treba dôkladne zdiagnostikovať a treba sa naň pozerať ako na suspektný gynekologický problém, s ktorým by mala žena vyhľadať gynekológa. Je veľmi dôležité takto si to ujasniť.

Symptómy, ktoré sprevádzajú obdobie pred menopauzou a po menopauze, sa nazývajú pre- alebo postmenopauzálne prejavy. Jedným slovom sa dajú opísať ako klimaktérium. Klimaktérium je to obdobie pred a po menopauze. Bežné klimaktérium je ľahko riešiteľné, ženy si s tým veľakrát dokážu poradiť aj samy. Pokiaľ sa tie prejavy či už pred, alebo po menopauze vyvinú do nejakých vážnejších ťažkostí, tak sa to opisuje ako klimakterický syndróm. Pokiaľ to zdravie ženy dovoľuje, že nie sú na to nejaké kontraindikácie a žena nie je nejako riziková, tak ženám, ktoré majú rozvinuté ťažké prejavy klimakterického syndrómu, je vhodné ponúknuť hormonálnu substitučnú terapiu. Veľa žien sa bráni užívaniu hormonálnej substitučnej terapie, dokonca obavy z jej užívania sú väčšie ako obavy z užívania antikoncepcie, ale ženám, ktoré majú reálne, silné prejavy, táto hormonálna substitučná terapia dokáže pomôcť, a teda vyriešiť tieto ťažkosti.

Čo všetko by sme mali o menopauze a klimaktériu vedieť? Kedy sa tomu máme začať informačne venovať, aby nás to potom nezaskočilo, keď to príde?

Takisto ako pred prvou menštruáciou je dobré nazhromažďovať si tie informácie aj v období okolo päťdesiat-päťdesiatpäť rokov. Sú ženy, ktoré stratia menštruáciu aj pred päťdesiatym rokom života, sú ženy, ktoré majú aj nad päťdesiatpäť rokov a menštruujú normálne, pravidelne, takže je to individuálne. Väčšinou sa toto obdobie opisuje, ešte by som chcela povedať, ako strata plodnosti ženy, pretože tam k strate plodnosti reálne dochádza. Keď žena už nemá menštruáciu, nemá ovuláciu, nemôže tehotnieť, i keď to nie je primárny problém, ktorý ženy trápi, pretože ženy v tomto veku už majú väčšinou otázku reprodukcie vyriešenú. Čiže ich negatívne ovplyvňujú skôr tie dôsledky, ktoré plynú z toho, že nemenštruujú, že postupne sa narúšajú hormonálne hladiny, ktoré spôsobujú nepravidelnosti v ich cykle. To je primárne, čo ich trápi, pretože ženy, ktoré boli zvyknuté pravidelne raz mesačne krvácať, tak, samozrejme, im to hovorilo o tom, že nie sú tehotné, lebo majú menštruáciu, a mali hladiny hormónov ustálené, nedochádzalo k poklesu týchto hormónov. No a s poklesom hormónov dochádza k iným javom na ostatných, sekundárnych pohlavných orgánoch, čiže žiadne tieto ťažkosti plynúce z poklesov hormónov nemali. Treba tiež povedať, že takisto ako mnohé ženy nemajú predmenštruačný syndróm, tak aj mnohé ženy si týmto klimaktériom alebo obdobím prechodu prejdú úplne bez ťažkostí. Opisuje sa, že maximálne tretina žien je tá, u ktorých sa objavia problémy súvisiace s poklesom hormónov v ich tele, a teda nepravidelnosťami cyklu.

Akurát si spomenula to, na čo som sa chcela spýtať. Ja osobne mám skúsenosť, že keď niekto rozpráva o klimaktériu, hovorí o návaloch tepla, nespavosti a zvýšenom potení. Tieto symptómy si spomínala, že nie každá žena ich musí mať. Keď ich niekto má, dajú sa nejako zmierniť? Alebo je to len nejaká fáza, ktorou v podstate potrebujeme preplávať a nejako odznie?

Vždy si treba povedať, čo stojí za tým, že žena tieto ťažkosti začne mať. Väčšinou za tým stojí strata hormonálnej aktivity, strata hormónov. Pod vplyvom rôznych doplnkov výživy, byliniek, čajov, nejakých voľne predajných produktov, sa to dokáže zmierniť, veľa z nich má placebo efekt. Ale ak nenahradíme a nedoplníme tie chýbajúce hormóny, tak k vymiznutiu alebo k vyriešeniu problému nikdy nedôjde. Existujú látky alebo produkty, ako napríklad sója, ktoré obsahujú veľké množstvo fytoestrogénov, rastlinných hormónov, a takýto typ produktov by som zvolila, pokiaľ žena nechce užívať syntetické hormóny. Čiže užívať produkty, ktoré obsahujú fytoestrogény, a tam je tiež zase ten mechanizmus toho účinku rovnaký - doplnenie toho, čo v organizme chýba.

Vieme teda nejako zmierňovať tieto prejavy, keď prídu?

Veľa žien opisuje, že čo ich v tomto období obťažuje, sú návaly tepla, ktoré striedajú obdobia, keď ich premkne zimnica. Ďalej fakt veľmi, veľmi intenzívne nočné potenie. Keď sa to nedeje veľmi frekventovane, stane sa to raz za čas, tak tá žena už upravením svojej životosprávy alebo svojich každodenných rituálov to dokáže zmierniť. Alebo tak, aby čo najviac v tej situácii vedela prispôsobiť svoj život týmto vplyvom, napríklad keď ide do práce, zoberie si viac druhov oblečenia. Aby z toho nebola potom zbytočne nervózna, lebo je z toho v strese a nepomôže tomu celkovému procesu, ale iba ho zvýrazní. Dajme tomu v noci mať pripravenú nejakú teplú perinu, keď ju premkne zima, potom zase iba nejakú deku, keď má nával tepla. Vždy je dobré, keď má pri posteli pyžamo, aby nemusela vstávať, aby sa nemusela naozaj zobudiť, čiže nejakým spôsobom si to uľahčovať a zjednodušovať. Voliť materiály priedušnejšie a zobrať si viac druhov oblečenia, aby sa mohla obliecť, keď jej bude zima. Čiže striedať ten šatník počas dňa, prispôsobovať to nejako zmenám. Ďalej aj to okolie veľakrát reaguje na tie ženy, že sú podráždenejšie, a to všetko je takisto iba edukácia. Povedať si, že je to len obdobie a musím robiť všetko pre to, aby som to prešla bez nejakej nechcem povedať ujmy, ale čo najjednoduchšie. A aj to okolie sa môže na tú ženu pozerať tak trošku chápavejšie, že nemôže za to, že sa u nej tie hormonálne výkyvy objavia. Naopak, môže jej spríjemňovať život tak, aby to čo najľahšie odznelo, najrýchlejšie a bezbolestne.

Tu už si dala aj tie typy pre partnerov žien, ako pomôcť ženám preplávať týmto obdobím, či už je to menštruácia, menopauza alebo klimaktérium, čo najľahšie.

Tak.

Spomínali sme dnes pravidelné preventívne prehliadky, bavili sme sa o menštruácii, klimaktériu, o menopauze. Čo ženy v tvojej ambulancii zaujíma najviac? Čo sa ťa ešte pýtajú a nespomenuli sme to v tomto podcaste?

Je to individuálne, samozrejme, závisí to od veku. Niečo iné zaujíma mladšie dievčatá, niečo iné zaujíma ženy, ktoré sú už v reprodukčnom veku a potom, samozrejme, aj tie staršie, ktoré majú zmeny alebo problémy, o ktorých sme si povedali. Možno téma, ktorú sme ešte nespomínali v našom rozhovore a taktiež sa vyskytuje, bohužiaľ, čoraz častejšie, sú ťažkosti s otehotnením. Čiže aj toto sa, bohužiaľ, čoraz častejšie vyskytuje v ambulanciách, že ženy si myslia, že to otehotnenie príde tak jednoducho, prirodzene, a zrazu ostávajú sklamané, smutné, že sa tak nestane a nedarí sa im hneď. Toto sú témy, ktoré s nimi riešim, po príčinách ktorých sa snažíme pátrať a nejakým spôsobom ich usmerňovať v tej ceste za želaným tehotenstvom. Tu by som možno chcela zdôrazniť, že po tridsiatom roku života výrazne klesá funkčná ovariálna rezerva každej ženy, lebo každá žena sa rodí s daným vrodeným počtom vajíčok vo vaječníkoch, ktoré sa jej každým menštruačným cyklom míňajú a míňajú. Po tridsiatke dochádza k rapídnemu poklesu, čiže rozumiem tomu, že dnešné ženy sú vyťažené, veľakrát im tá sociálna situácia nedovoľuje plánovať rodinu v mladšom veku, buď nemajú vhodného partnera, alebo sú pracovne vyťažené, že tam ešte nie je miesto na založenie rodiny, ale takéto ženy by nemali zabúdať aj na to, že keď budú odkladať to tehotenstvo, tak môže – nemusí – nastať aj takýto problém.

Čo máš na svojej práci najradšej?

:) :) Pokiaľ som pracovala v nemocnici, tak to, čo som mala najradšej a čo mi dokázalo spraviť deň, zlepšiť náladu, na čo nesmierne rada spomínam, sú tie deje spojené s pôrodom a vlastne s privedením dieťatka na svet alebo pomocou porodiť žene dieťa. Aj teraz je to vidno na tom, ako som sa usmiala. Lebo keď si spomeniem na to obdobie, tak to bolo naozaj nezabudnuteľné, krásne a robila som to vždy úplne najradšej. No a teraz, v tejto svojej ambulantnej praxi, mám rada rozhovory so ženami. Veľakrát ma prekvapí, aké dokážu byť úprimné, ako sa ma dokážu pýtať. Ja keď im potom následne odpoviem, tak v nich vidím, že som ako keby naplnila tie ich očakávania a mnohým z nich sa mi podarilo pomôcť. A celkovo kontakt so ženami a mám taký pocit, že im pomáham prekonávať gynekologické ťažkosti, ktoré život normálne prináša.

Plánuješ sa ešte niekedy vrátiť k pôrodníctvu?

Ťažká otázka, veľmi by som chcela. :) Vlastne po materskej som nenastúpila do nemocnice aj preto, lebo dievčatá sú ešte malé. Neviem si predstaviť, že by som popri nich slúžila nočné služby, to znamená, že by som ich nevychystávala každé ráno do školy a nebola poobede doma a nerobila si s nimi úlohy, čiže v tejto fáze mi to vyhovuje, že mám to tak, ako to mám, a že aj vďaka manželovi môžem mať súkromnú ambulanciu a môžem ten svoj pracovný čas riadiť ja. A je to veľmi prospešné pri menších deťoch, ale v budúcnosti, keď už budú baby veľké, tak si to viem predstaviť a veľmi rada by som sa k takémuto spôsobu práce vrátila. :)

Podľa žiarivých očí určite áno. :) Žijeme len raz, práve tu a teraz. Čo ťa v živote baví a zdrojuje v tej „tu a teraz“ každodennosti?

Určite jedným z tých mojich najväčších hnacích motorov sú moje deti. Baví ma s nimi tráviť čas. Ďalej sa musím nad tým zamyslieť, dokonca som ostala po tejto otázke prekvapená. :) Mám pocit, že trošku zanedbávam seba a že nevenujem dostatok času nejakej svojej psychohygiene, takže to by som možno chcela do budúcna zlepšiť a to si dávam aj ako predsavzatie. Pretože je určite veľmi dôležitá, aj v nadväznosti na náš predchádzajúci rozhovor, rovnováha a psychická pohoda žien, pretože od toho sa ďalej odráža ich ďalšie obyčajné bytie.

Ty si lekárka, tvoj muž je hudobník. Ako u vás vyzerá domácnosť? Je taká vážnejšia alebo, naopak, veľmi veselá?

Tým, že sa poznáme už veľmi dlho, vlastne naša spoločná existencia sa datuje od stužkovej na gymnáziu, :) takže ten náš vzťah, čo sa týka povolaní, nemyslím si, že by bolo nejaké ťažké zosúladiť. Alebo teda ťažké to určite je, lebo keď sa na to niekto pozrie zvonka, tak je to možno niekedy až nepredstaviteľné, ale tým, že sa poznáme tak dlho, tak sme sa asi nejakým spôsobom naučili fungovať a prispôsobili sa jeden nejako druhému. A zvládame to celkom fajn. Manžel vozí deti ráno do školy, ja sa zase skôr starám poobede a tie víkendy už tak, ako to ide, tam sú tie koncerty, to je také trošku náročnejšie aj s tým časom, aj s tou prebdenou nocou, následným dňom, spánkom a tak. Ale treba tam mať určite značnú dávku tolerancie. :) Ja si myslím, že preto, že sme spolu tak dlho, to už ani ja nevnímam ako niečo na riešenie, ale ono to tak nejako plynie zo života.

Ste s dcérkami jeho najväčšie fanúšičky? :)

Áno, určite. Dievčatá počúvajú jeho skladby aj v aute vždy máme proste súbor s jeho pesničkami, takže aj si ich pýtajú samy, bavia ich, dokonca aj keď nahráva doma, tak sú toho súčasťou, čiže vedia, že ich tato je známy, a podporujeme ho určite.

Čo ťa v živote inšpiruje a akú inšpiráciu v tom nachádzaš?

Inšpirujú ma moji rodičia, príbehy žien buď v mojom bezprostrednom okolí, alebo aj mnohé príbehy, ktoré počúvam v rôznych podcastoch. S vekom u mňa prichádza také poznanie, že už sa nachádzam v takom období, keď si uvedomujem vážnosť toho života a aj zodpovednosť. Mnohokrát, nechcem povedať trpkosť, ale ťažkosť alebo ťažkosti, ktoré prichádzajú, už k nim nemôžem pristupovať ako nejaký adolescent alebo ako niekto, kto nie je za to zodpovedný sám, lebo sú tam vždy rodičia alebo nejaký backup alebo niekto, kto sa o tú zodpovednosť podelí so mnou. Už som teda za to zodpovedná ja a vnímam seba ako niekoho, kto môže veľmi výrazným spôsobom ovplyvniť život mojich detí. To, ako sa s nimi budem rozprávať, aký s nimi budem mať vzťah, v akom prostredí vyrastajú. Vplyvom okolia si začínam čoraz viac uvedomovať, aká je dôležitá prítomnosť rodičov v živote detí a aké dôležité je, ako sa k nim správame, z toho potom akí ony budú ľudia, aké budú mať následne nejaké svoje problémy. Ešte v neposlednom rade ma inšpirujú páry alebo teda rodiny, ktoré v dnešnej dobe dokážu po dlhých rokoch spolu pekne vychádzať, keď si seba navzájom vážia a sú takým zdravým, dobrým príkladom aj následne do života svojich detí.

Je niečo, čo by si ešte chcela takto na záver podcastu odkázať našim poslucháčkam?

Áno, určite. Chcela by som im povedať, že preventívna prehliadka nielen v gynekológii, ale všeobecne by mala byť jednou zo základných súčastí života každého rozumného človeka. Preventívna starostlivosť bola zavedená na to, aby sme chorobám predchádzali, lebo je vždy rozumnejšie ochoreniam predchádzať ako ich liečiť alebo liečiť už v neskorom štádiu. Nevyužiť túto možnosť prevencie, ktorá je, mimochodom, na Slovensku dosť široko rozvinutá, je podľa mňa chybou, lebo zanedbávať svoje zdravie je nezodpovedné voči sebe, svojej rodine, voči svojim deťom, svojim rodičom, a taktiež popri tomto celom nezabúdať na nejaké nastavenie zdravého životného štýlu. Vyhýbanie sa nadmernému vplyvu stresu, pokiaľ sa to dá, a nezabúdať, že na každom ochorení vrátane malígnych ochorení alebo rakoviny má svoj významný podiel aj psychika. Ako matka by som na záver možno dodala, že deti, a hlavne dcéry sú zrkadlom každej mamy a zdravá a šťastná mama rovná sa zdravé, šťastné a spokojné dieťa.

Peti, ďakujem ti za to, že si k nám prišla, za hodnotné a zaujímavé informácie, o ktoré si sa s nami podelila. Želám ti veľa spokojných a hlavne zdravých klientok v tvojej ambulancii a takisto ti želám veľa radosti či už v práci, alebo v živote.

Ja ďakujem veľmi pekne za túto skúsenosť a za pozvanie. Dovidenia, ahojte!