Rozhovor s astronautkou Carmen Possnig

Najradšej by sa síce dostala až na Mars, ale v každom prípade má veľké šance stať sa prvou Rakúšankou vo vesmíre. Carmen Possnig je od konca roka 2022 astronautkou - náhradníčkou v 17-člennom tíme Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorého príprava na let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bude spustená túto jar. Possnig je všeobecná a zároveň aj výskumná lekárka ESA. S extrémnymi situáciami sa táto 36-ročná vedkyňa už strela nejedenkrát, keďže 13 mesiacov strávila v chlade, tme a izolácii na výskumnej stanici Concordia v Antarktíde. V tomto článku sa s nami podelí so svojimi dobrodružstvami a rovnako nám vysvetlí, prečo je tímová práca taká dôležitá - a ako môže ľudstvo na Zemi profitovať z práce vo vesmíre.

Stať sa astronautkou bol údajne váš sen už v detstve...

Učiteľka na základnej škole sa nás raz opýtala, čím raz chceme byť. Ja som reagovala na túto otázku spontánne - astronautkou. Potom som sa nad svojou odpoveďou zamyslela: Ako to, že som povedala práve toto? Veď to je skutočne jeden úžasný sen! Ako tínedžerku ma neskôr uchvátili bádatelia: Prví cestovatelia po Antarktíde, ako napríklad Robert Falcon Scott, objaviteľ Alexander von Humboldt alebo Amelia Mary Earhart, ktorá ako prvá pilotka vôbec preletela oceán. Fascinuje ma kombinácia túžby po dobrodružstve, objaviteľského ducha a vedy.

No aj napriek vašim snom ste sa rozhodli študovať medicínu, čo teda nie je priamočiara cesta k astronautike...

Astronautiku študovať nemožno, avšak spôsobov, ako sa k tomuto vednému odboru dostať, je mnoho. Predtým, ako som si podala prihlášku na štúdium všeobecného lekárstva, som si na webovej stránke ESA preverila, či bol v tíme niekedy aj lekár. A veru bol. To ma upokojilo: Aspoň si nezbúram sny kvôli štúdiu medicíny.

Prečo by vôbec chcela lekárka letieť na odletieť na Mesiac alebo na Mars? Nie je dosť problémov aj tu na Zemi?

Nejde len o let na Mars, ide aj o pokroky tu na Zemi. Napríklad účinnosť nových liekov alebo očkovacích látok sa testuje bez potreby testovania na zvieratách. V súčasnosti stojí v centre pozornosti výskumu Alzheimerova choroba, pri ktorej sa v mozgu vytvárajú bielkovinové kryštáliky, ktoré však z mozgu nie je možné dostať. Ak sa takéto kryštáliky vypestujú v laboratóriu na Zemi, sú nestabilné a veľmi ľahko sa rozpadajú. V stave beztiaže sú tieto kryštáliky oveľa väčšie a odolnejšie. Je tu potom priestor testovať lieky, ktoré sú tieto kryštáliky schopné zlikvidovať.

A čo iné oblasti okrem medicíny?

Pracujeme tu na zdokonaľovaní cirkulárnej ekonomiky. Misia na Mars by trvala tri roky: Bolo by teda treba zabezpečiť zásoby vody, kyslíka, liekov a potravín na takto dlhé obdobie. Okrem iného ide najmä o efektívnu recykláciu vody. Systém, ktorý funguje na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), už recykluje 90 % vody výsledky sa využívajú v malých oázových mestečkách v Maroku a Alžírsku. Kolega napríklad zasa pracuje na výrobe potravín a kyslíka s použitím rias a baktérií. To všetko sú techniky pre život na Zemi.

V roku 2021 sa o toto pracovné miesto uchádzalo viac ako 22 000 ľudí. Ako teda vyzerá výber?

Výberový proces trval rok a pol, pričom v každej fáze sa počet uchádzačov znižoval, na konci nás zostalo len 17. Európania sa musia o takéto miesta uchádzať prostredníctvom ESA, Európskej vesmírnej agentúry. Výberové konania sa konajú naozaj zriedka, posledný takýto výber sa realizoval v roku 2012, predtým to bolo v roku 2008.

Aké zručnosti tu človek potrebuje?

Prvá fáza výberového konania bola zameraná na kognitívne schopnosti: rýchle logické myslenie, matematiku a fyziku. Dôležité pri tom je, aby bol kandidát podobne dobrý vo všetkých týchto oblastiach. Ak by mal niekto 100 bodov z matematiky, ale nulu z angličtiny, nepomohlo by mu to.

Takže je užitočné oplývať čo najširšími vedomosťami?

Presne tak. A kandidát má mať dobre vyvinutú schopnosť pracovať v tíme. Tá sa testuje v druhom kroku. Napríklad štyria z nás museli vyriešiť úlohu, ako dostať fiktívnych ľudí z rôznych dedín na futbalový zápas načas. Neuvedomili sme si, že úloha bola navrhnutá tak, aby nemala riešenie. V istom momente sme si uvedomili jedno: Toto vyriešiť nedokážeme. Skúšajúci pozorovali, ako sa každý jednotlivec s takouto situáciou vysporiadal a kto aj po zistení, že úloha je neriešiteľná, zostal v tíme aj pod vplyvom stresu úctivý a priateľský.

Do vesmíru teda hľadajú milých ľudí?

Keď sa začalo lietať do vesmíru, favorizovaný bol pilot à la Tom Cruise v „Top gun“, teda ten typ, ktorý si nasadí slnečné okuliare, nasadne do rakety a nechá sa vystreliť na Mesiac, aj keď šanca, že sa vráti, je len 50 %. V poslednej dobe sa však uprednostňujú ľudia, ktorí sú nadšení tým, že budú mať možnosť žiť po dobu šiestich mesiacov v tesnej blízkosti ďalších deviatich ľudí a napriek tomu nestratia pri vysokom pracovnom zaťažení na produktivite.

Pravdepodobne ste podstúpili aj podrobné lekárske prehliadky a podstúpili rôzne testovania.

Vyšetrili ma od hlavy až po päty. Na jednej strane samozrejme kvôli existovaniu v beztiažovom stave, nakoľko tento je fyzicky veľmi náročný. A na druhej strane preto, že existujú vesmírne choroby, pri ktorých by sme mali riziko ich získania naozaj minimalizovať. Niektorí astronauti sa počas pobytu vo vesmíre stanú ďalekozrakými. Jednoducho im, zo zatiaľ nezistených príčin, opuchne zrakový nerv a my potom nevieme: Je to len dočasná záležitosť? Alebo na ceste na Mars dokonca oslepnú? Presne preto nám pri testovaní zmerali zrak. A ak mal niekto zrakový nerv hrubší ako je priemer, bolo to automaticky kritérium na vylúčenie.

Teraz sa začína výcvik záložných astronautov. O čo v ňom ide?

Výcvik prebieha v Kolíne nad Rýnom v Európskom centre pre astronautov ESA. Je rozdelený na tri rôzne časti, pričom každá trvá dva mesiace. V prvej časti sa oboznámime so životom astronautov, ľudským správaním, psychológiou a biológiou. A ja sa teším najmä na ponory. Vo výcvikovom stredisku sa nachádza obrovský bazén, v ktorom je ponorený európsky modul vesmírnej stanice, modul Columbus. Trénujeme v bazéne, pretože potápanie je podobné stavu beztiaže. Vďaka tomu môžeme trénovať výstupy do vesmíru, napríklad opraviť niečo na stanici alebo nainštalovať niečo nové. Vo vesmíre poznáme pohyby naspamäť. Samozrejme, učíme sa aj to, ako sa v prípade vyskytnutia problémov dostať späť.

V rokoch 2017 a 2018 ste strávili 13 mesiacov na stanici Concordia v Antarktíde. Bolo toto Vaše pôsobenie na Antarktíde ponímané ako výcvik na budúce misie vo vesmíre?

Ako výskumná lekárka som bola súčasťou tímu a na svojich kolegoch som vykonávala experimenty. Témy, ktorým som sa venovala, boli nedostatok kyslíka a izolácia. Mala som tak možnosť prepojiť tam medicínu s vesmírnym výskumom.

Tip na čítanie: V tomto rozhovore s prof.in Dr. Alexandrou Kautzky-Willer sa dozviete niečo nové na tému Rodová medicína: Prečo ženy potrebujú inú medicínu.

Aké to bolo na Antarktíde?

Stanica je vzdialená dobrých 1 000 kilometrov od pobrežia a v zime je úplne odrezaná od okolitého sveta; nedá sa tam odletieť, nedá sa tam používať mobil a pripojenie na internet je žalostné. Malá skupinka ľudí sa tu musí popasovať naozaj so všetkým, čo jej príde do cesty. Stanica sa nachádza v nadmorskej výške 3 300 metrov, čo u nás zodpovedá 4 000 metrom. Nedostatok kyslíka je vyčerpávajúci. Okrem toho na južnom póle je dlhodobo permanentná tma. V júni môžete vyjsť na poludnie von a vidieť Mliečnu dráhu. To sa mi páčilo, hviezdna obloha bola skutočne prenádherná. Mesačné svetlo alebo tiež svetlo hviezd sa tu odráža v snehu, na to, aby ste si našli cestičku, vôbec nepotrebujete baterku, všade okolo to svieti nafialovo.

Slnko sa neukáže na oblohe vôbec?

Štyri mesiace vôbec. Keď sa potom v polovici augusta po prvý raz a nakrátko rozžiari nad obzorom, je to neskutočne emotívny moment. Vonku sme vtedy boli nastúpení všetci, celá posádka stanice. Trinásť ľudí nás stálo v kráse bielej krajiny a v úplnom tichu sme sa všetci pozerali rovnakým smerom. Slnko vyšlo, my sme naň zízali - a potom slnko opäť zapadlo.

Zima, izolácia, tma, úzkosť - ako to zvládate?

Hnacím motorom je jednoznačne veľmi silná motivácia. Peniaze tu rolu nehrajú. Mali sme človeka, ktorý si myslel, že za rok zarobí relatívny balík peňazí a prispeje si tak k lepšiemu dôchodku. Mal to však naozaj ťažké. Pre mňa bola tým najdôležitejším hnacím motorom práca, usilovne som pracovala na svojej časti výskumu. K tomu sa pridružil ešte aj pocit, že zažívam niečo skutočne výnimočné.

Dialo sa na stanici niečo, čo pre vás bolo naozaj mimoriadne ťažké?

Bohužiaľ, rodové delenie dobre vyriešené nebolo. Bolo tam jedenásť mužov a len dve ženy. Viedlo to ku konfliktom a medzi mužmi aj k žiarlivosti. Ako žena ste sa ocitli pod veľkým drobnohľadom a to len preto, že ste žena: Rozpráva sa s ním dlhšie ako so mnou? Má so mnou nejaký problém? Bolo to pre mňa ťažké. Časom sa to však zlepšilo. V určitom okamihu uprostred zimy sa z nás stal tím, ktorý všetko zvládol spoločne.

Ste náhradná astronautka. Aké sú šance, že sa vôbec dostanete do vesmíru?

Myslím, že vyhliadky sú na to celkom dobré, pretože v súčasnosti sa za účelom výskumu uskutočňuje veľa ďalších letov na ISS za účelom vedy. Môj švédsky kolega odletel do vesmíru v roku 2024 a čoskoro sa šťastie usmeje aj na poľského kolegu.

Môžeme vám teda tento rok popriať dobrý let?

Nemyslím si, že sa to stane až tak rýchlo. Som vyzbrojená poriadnou dávkou trpezlivosti.