Sasha Chagina: Krása je v tom, že sme iní a rozmanití

Sasha, vitaj.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie, teším sa, že som tu.

Už som spomínala, že si ilustrátorka a umelkyňa. Ako si sa dostala k svojej práci? Ilustrátorom a umelcom sa človek narodí alebo sa ním musí stať?

Mysím si, že človek sa ilustrátorom musí stať a sám seba „vybudovať“. Funguje to totiž ako akákoľvek iná profesia. Najprv ju treba vyštudovať a potom na sebe usilovne pracovať, aby sa dostal do nejakej úrovne.

Ale treba na to asi aj nejaké vlohy, či nie?

Samozrejme, potrebuješ mať nejaký záujem o túto prácu, chcieť ju robiť a potom, samozrejme, aj tá samotná práca. Osobne si myslím, že 10 % je talent, s ktorým sa narodíš, a 90 % je práca na sebe.

A aký rozdiel je medzi grafikom, umelcom a ilustrátorom?

Dizajnér väčšinou môže robiť aj ilustrátora alebo ilustrátor môže robiť dizajnéra, ale sú aj ľudia, ktorí sa sústreďujú len na jednu oblasť. Takže vlastne v kreatívych profesiách to funguje tak, že ľudia väčšinou kombinujú niekoľko z tých vecí.
Ja som začínala ako grafická dizajnérka. Neskôr som zistila, že tá ilustrácia ma priťahuje viac a že práve jej sa chcem viac venovať. Pomaly som teda opustila grafický dizajn a teraz robím len ilustráciu.

Čo si má pod tým bežný človek predstaviť – aký je ten rozdiel medzi grafickým dizajnérom a ilustrátorom? V čom je rozdielnosť týchto profesií?

Grafický dizajn zahŕňa viac sfér. Grafický dizajnér môže pracovať s fontmi, s ilustráciami, s brandingom a dávať to všetko dokopy. Takže skôr pracuje s rôznymi prvkami. A ilustrácia pracuje len s jedným prvkom. Takže ilustrácia je taký zacelenejší odbor. Ilustrátor často spolupracuje s dizajnérmi a sám osebe často nepracuje.

Ty si ilustráciu niekde študovala?

Ja som študovala grafický dizajn, ale ilustrácia bola taktiež súčasťou štúdia. Lebo aj grafický dizajnér sa musí naučiť nejaké základy ilustrácie. Študovala som aj klasickú maľbu, čo sú základy práve pre ilustráciu.

V tvojom portfóliu nájdeme rôzne grafiky, titulky časopisov, detské hry a mnohé ďalšie ilustrácie, no ľudia na Slovensku ťa môžu poznať aj cez krásne kalendáre Nota bene, ktoré tematicky súvisia s predajcami pouličného časopisu a ktorých predajom boli na Slovensku podporení práve predajcovia Nota bene. Kalendár na rok 2020 bol o predajcoch v rôznych mestách sveta a na rok 2021 bol zas o obľúbených knihách a filmových postavách predajcov. Ako si spomínaš na túto svoju tvorbu?

Pre mňa je tvorba pre Nota Bene srdcová záležitosť, pretože robia dobrú vec a ja k tomu môžem prispieť. Každý kalendár je pre mňa výzvou a zároveň projektom, ktorý ma posúva vpred, pretože mi dávajú úplnú slobodu v technike. Keďže nechceme, aby každý kalendár vyzeral rovnako, tak vždy hľadám nejakú novú techniku. Je to veľký projekt. Ide o 12 ilustrácií a obálku. Je to práca, ktorá ma posúva vpred, a je to moja láska.

Kalendár na rok 2022 má akú tému?

Ten má tému domáci miláčikovia. Je to v podstate o tom, čo je to domov a o čo všetko môžeme prísť, ak ten domov nemáme. Pretože domov nie je len o streche nad hlavou, ale je aj o tom, že si môžeš napríklad uvariť večeru a pozvať kamarátov na návštevu alebo mať domácich miláčikov. Pretože ľudom bývajúcim na ubytovniach nie sú domáci miláčikovia povolení. Keď nemáš domov, toto všetko a omnoho viac si proste nemôžeš dovoliť. Tá časť života tým ľuďom chýba, pričom je tiež veľmi dôležitá.

Keď si tvorila spomínané tri kalendáre, čo ťa pri ich tvorbe inšpirovalo? Mala si napríklad nejaké rozhovory s predajcami pouličných časopisov?

Na posledný kalendár som mala pripravené príbehy predajcov a ich fotky. Keďže spolupracujeme už dlhší čas a projekt dobre poznám, mala som z akých informácií čerpať. V kalendári sa objavujú konkrétni ľudia a ich konkrétni miláčikovia – psíkovia, mačky, vtáčiky. Kreslila som to na základe predlohy. Myslím si, že je to aj pre predajcov veľmi dôležité, vidieť seba a svoje príbehy a že sa stanú hrdinami ilustrácie. Aspoň ja dúfam, že im to nejako urobí radosť.

Aj si sa stretla s nejakým konkrétnym predajcom alebo predajkyňou, ktorí boli v kalendári?

Tento rok sa nepodarila žiadna prezentácia kalendára, lebo to situácia neumožňovala, ale keď sme ju mali v roku 2020, stretla som tam aj predajcov, ktorí sa v kalendári objavili. Bol tam napríklad pán Peter, s ktorým som mala celkom vtipnú debatu, pretože vtipkoval, že by som ho mohla nakresliť o niečo mladšieho. :) A práve to stretnutie s tými ľuďmi mi dodalo chuť v tejto práci pokračovať, lebo som cítila, že moja práca je potrebná a že robím niečo dôležité.

Je super mať pocit, že naša práca má význam – aj pre nás, aj pre ľudí okolo nás. Prejdime k spolupráci s dm, ktorá ťa oslovila v lete 2021, a to s tým, aby si pre ňu vytvorila murál, čiže veľkoplošnú nástennú maľbu na Rajskej ulici v Bratislave a následne z nej päť lokálnych adaptácií na výklady predajní dm, čiže jeden ručne maľovaný výklad v Nitre a štyri polepy na výklady predajní dm v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach s tým, že názov tohto murálu je otázka „Čo robí nás ľudí krásnymi?“ a má vyjadrovať silu inšpirácie ako jedného z aspektov ľudskej podstaty, ktorá nás robí krásnymi a pomáha nám navzájom učiť sa a rásť. Aké pocity tebou prešli v momente, keď si si prečítala mail s takouto ponukou na spoluprácu?

No skákala som od radosti, aj keď som vedela, že ide len o výberové kolo, lebo dm oslovila viac ilustrátorov, nielen mňa. Vytvoriť takéto veľké dielo – murál – bol môj sen. A tak som si vravela, že keby to vyšlo, splnil by sa mi sen. A ďalšia vec bola, že v rovnaký deň, ešte predtým, ako som dostala mail, som odmietla pozíciu seniornej ilustrátorky v pražskej firme. Dlho som o tomto kroku premýšľala, bolo to ťažké rozhodnutie, ale rozhodla som sa, že nechcem ísť pracovať do kancelárie a chcem ostať pracovať na voľnej nohe. No nebola som s tým rozhodnutím úplne stotožnená, lebo predsa len, pri takomto type práce je dobrá výplata. Ale tak aj napriek tomu som odpísala na mail, že ďakujem, ale nie. A následne, o dve alebo tri hodiny, som dostala túto ponuku od dm. Takže mi to prišlo, že som počúvla svoju intuíciu a dostala som znamenie, že som urobila správne rozhodnutie. A aj keď sa na to pozerám spätne, som presvedčená, že to správne rozhodnutie bolo, pretože takýto veľký projekt by som popri regulárnom zamestnaní nezvládla.

A bolo tam aj niečo, čoho si sa možno vyľakala alebo pre čo si na chvíľu zaváhala?

Keď som prišla na pohovor na centrálu dm, tak sa ma dievčatá pýtali, či to na stenu namaľujem sama. A v tejto chvíli som sa vyľakala. Hneď som im povedala, že to sama nenamaľujem. Že ja robím ilustrácie, ktoré sa ďalej posunú rôznym profesionálom. Jedno je urobiť ilustráciu v počítači alebo na papier, iná vec však je namaľovať ju na 15 metrov vysokú stenu.

To by vyľakalo možno viacerých ľudí :), lebo namaľovať niečo také obrovské určite nie je ľahké, ale k tomu sa dostaneme o chvíľu. Ty si spomínala, že dm prišla s ponukou splniť ti sen. Bolo v minulosti aspoň niečo podobné, čomu si sa venovala? Niečo väčšie ako ilustrácia na papieri…

Ja som pracovala pre jednu slovenskú nadáciu a pracovali sme na polepe komerčného priestoru, ktorý bol 13 metrov dlhý a tri metre vysoký. Bola to super skúsenosť. Takže áno, nejakú skúsenosť som mala, a možno práve toto mi dodalo odvahu ísť do toho s dm, k tomu, že to zvládnem, pretože ten polep vyzeral a dopadol super.

Ty si už spomínala, že si sa vyľakala, že to sama nenamaľuješ. dm ťa neskôr zoznámila s maliarom, výtvarníkom a ilustrátorom Janom Vajsábelom, ktorý má prezývku Wajcko, s tým, že on bude ten, kto namaľuje murál na základe tvojej ilustracie na budovu. Ty si so spoluprácou s ním súhlasila. Čo ti tak vnútorne povedalo, keď si sa s ním zoznámila, že áno, to je on, kto bude vedieť moju ilustráciu spracovať do obrovského murálu a bude nám to pracovne fungovať?

Spojili sme sa online na diaľku a hneď som vedela, že vie, o čom hovorí. Keď pracuješ v tejto oblasti, hneď spoznáš, či človek vie, o čo ide, alebo nie. Hneď začal premýšľať, ako by to urobil, aké farby použijeme, vedel odpovedať na všetky moje otázky, takže keď sme skončili hovor, spadol mi balvan z chrbta, pretože som sa veľmi bála toho, ako to dopadne. Že v digitále to bude vyzerať dobre, ale napríklad potom na stenu to prenesú nejako zle. Pretože ilustrácia nie je abstraktná, ale má veľa detailov a je veľmi dôležité, aby tam tie detaily aj ostali a navyše ostali tak, ako vyzerajú. A Wajcko so svojím tímom odviedol nádhernú prácu.

A ako prebiehala vaša spolupráca ešte pred samotnou maľbou? Bolo niečo, čo ste museli spolu skoordinovať v zmysle ilustrácia verzus veľký murál na stene, aby to na veľkej ploche vôbec vyzeralo dobre?

Jedna vec, ktorá bola pre mňa mierne zložitá, bolo preniesť ilustráciu do obmedzeného počtu farieb, pretože tie farby, ktorými sa maľuje na stenu, majú obmedzenú paletu. Takže som musela ilustráciu prispôsobiť reálnym farbám. Musela som dohľadať, ako tieto farby vyzerajú v reáli, aby to vyzeralo krásne – či na muráli, či na ďalších polepoch na výkladoch dm. A aby to vyzeralo dobre aj ako celok.

Bolo aj niečo okrem tých farieb, čo on musel schváliť tebe?

Nie, lebo na začiatku som najprv vytvorila skicu a pýtala som sa ho, či množstvo farieb a detailov je v poriadku. A on mi na všetko odkývol a povedal, že nejako to zvládneme. :) Aj keď tie detaily, to pre neho a jeho tím znamenalo viac práce, ale bol nadšený. Ilustrácia sa mu páčila a chcel ju nechať tak, ako bola. A ja si veľmi cením, že do toho išiel, lebosi myslím, že detaily v tejto ilustrácii sú veľmi dôležité, a keby sa to zjednodušovalo, ilustrácia by bola o niečo ochudobnená.

Takže prejdime pomaly k tej veľkoplošnej maľbe, o ktorej sa rozprávame. Nachádza sa hneď vedľa parkoviska v rušnom centre Bratislavy na Rajskej ulici, kde je počas dňa veľa áut a ľudí. Priechod pre chodcov, ktorý je na muráli namaľovaný a nad ktorým svieti aj zelené svetlo semafora, tak vytvára akýsi prechod medzi tým skutočným a kresleným svetom, odráža toto každodenné dianie na ulici a pri pohľade na murál sa môžeme v postavách na tomto priechode veľmi ľahko nájsť. Prečo si zvolila v muráli práve tento prvok, respektíve tieto prvky?

Skôr ako som začala pracovať na návrhu, som sa išla pozrieť na lokalitu. Videla som, že ide o centrum, a chcela som, aby murál zapadol do tohto prostredia dobre. A prvok priechodu mi symbolizoval slobodu – to, že ľudia sú slobodní a môžu ísť. Napríklad aj tá zelená farba na semfore symbolizuje, že sú slobodní a že keď ideme cez priechod pre chodcov, autá zastavia a ľudia idú. Proste rytmus a energia mesta. Vždy mi prišlo zaujímavé vidieť, že keď autá stoja pred priechodom, ľudia sú v bezpečí a sú ochránení. Viem, že v tom reálnom živote to nie vždy tak funguje, ale malo by.

Inak koho by zaujímalo, ako tento mural vznikal, tak sú zverejnené fotografie z maľovania deň po dni na activebeauty.sk. Saši, a čo je umenie, ktorému sa zvykneš venovať? Sú to ilustrácie tohto typu alebo je tvojou primárnou doménou niečo iné?

Väčšinou ilustrujem do časopisov. Spolupracujem napríklad s Nota Bene a robím pre nich obálky. Robím aj projekty ako ilustrácie pre webstránky alebo ilustrácie pre internú komunikáciu. Môže to byť čokoľvek, no je pre mňa dôležité, aby mal daný projekt alebo kampaň nejaký význam. Pretože potrebujem mať aj nejakú motiváciu okrem peňazí, aby sa mi na tom dobre pracovalo.

V prípade murálu tu hovoríme už o street arte – ako vnímaš street art ty?

Myslím si, že street art je veľmi silný prvok. Vizuálne umenie dokáže meniť myšlienky ľudí a dokáže komuikovať nejaký odkaz. Napríkad keď som bola minulý rok v Írsku v meste Londonderry, majú tam veľa murálov a sú o obetiach protestov. Takže tie murály každý deň pripomínajú, aby ľudia ostali mierni, aby sa táto situácia neopakovala. Na druhej strane môže mať street art aj čisto pozitívny odkaz. Po celom svete je množstvo príkladov, keď sa street art použil napríklad na nejakom sídlisku, ktoré hneď vyzeralo lepšie. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitý prvok, ktorý môžu umelci používať na to, aby menili zmýšľanie a prostredie okolo seba.

Keď sa ešte vrátime k murálu dm – ty si tam mala zadanie, ktoré znelo „Čo robí nás ľudí krásnymi?“. Je ešte niečo iné okrem zadania, čo si do murálu vilustrovala ty? Nejaký tvoj osobný postoj alebo odkaz?

Chcela som ukázať, že ľudia môžu byť rôzni, že môžeme mať rôzne názory, že môžeme vyzerať inak, že sa nám môžu páčiť iné veci. Že nemusíme byť rovnakí a so všetkým navzájom súhlasiť na to, aby sme žili vedľa seba, pretože tie veci, ktoré nás odlišujú, tvoria tú rozmanitosť. A to je to krásne. Tá krása je vlastne v tom, že sme iní a rozmanití, že môžeme spolu tvoriť celok a vzájomne sa inšpirovať a dopĺňať. Inak by to bola nuda.

Na muráli je veľa ľudí, výzorov, tvárí, povolaní, činností, ale všetko je to v jednom celku takej synergie, harmónie a vzájomného rešpektu.

Chcela som, aby človek, ktorý ide po ulici, v ňom vedel spoznať sám seba. Alebo svojho kamaráta či ďaľších ľudí. Alebo aby sa len pozrel okolo seba a mal väčší záujem o ľudí, ktorí sú okolo neho. Chcela by som, aby ten murál poukazoval na to, že sme krásni takí, akí sme.

Ako dlho si pripravovala túto ilustráciu?

Proces prípravy ilustrácie pre murál sa skladá z niekoľkých krokov. Čiže najprv bolo potrebné vytvoriť návrh. Pred tým, ako som sa vôbec pustila do skicovania, som veľmi dlho premýšľala, ako vôbec k zadaniu pristúpiť, lebo ide o veľmi hlbokú tému. Takže samotné spracovanie návrhu mi zabralo tri dni, potom nastal proces odsúhlasovania a potom som zo skice robila finálnu ilustráciu, ktorej príprava zabrala týždeň. To však hovorím len o tej práci, že si sadnem za počítač a urobím to. Ale na to, aby tá ilustrácia vôbec vznikla, premýšľanie a tvorenie trvalo tri mesiace. Čiže tá fyzická práca nezaberá toľko času ako jej kreatívna príprava.

Ty si spomenula prácu za počítačom – tá ilustácia vznikala kreslením v počítači alebo ručnou kresbou?

V dnešnej dobe rôzne digitálne programy veľmi zľahčujú proces práce na ilustrácii, pretože je to jednoduchšie aj na jej opravu. Ilustráciu som začínala skicou, teda ceruzkou na papier, ale potom, keď postavy a ich charaktery už boli naskicované, som to dávala do počítača a pokračovala digitálne. Zrýchľuje a zjednodušuje to prácu.

Viem, že ste boli s Wajckom v kontakte počas toho, ako sa murál maľoval, a videla si každý deň, ako maľba pokračuje. Aj si na niečo dozerala v rámci toho procesu či už v tejto fáze to bolo len na Wajckovi, ako to na tú stenu namaľuje?

V tejto fáze som mu úplne dôverovala, pretože to vôbec nie je niečo, v čom sa špecalizujem. Preto by som naňho ani dohliadať nemohla. A on vie, čo robí, on je profík a urobili to krásne. Práve naopak – on bol ten, čo ma upozornil na to, že tam chýba nejaký prvok, ktorý som si nevšimla, že chýba, tak sme sa dohodli, že on ho tam domaľuje. Je to naozaj tímova praca.

A keď si predstavíme nejakú skicu, vizuál, ilustráciu, ktorá je podkladom pre murál, mal Wajcko aj nejakú vôľu v tom niečo meniť alebo musel byť taký „macher“ a namaľovať to na stenu 1:1 presne podľa predlohy?

Oni to robia 1:1. Je to odsúhlasené a snažia sa to urobiť čo najbližšie k predlohe. Nemôžu tam nič pridať ani vymyslieť a myslím si, že ani nechcú. :)

Ja som sledovala tvorbu murálu cez fotografie na activebeauty.sk, a keď som videla tú ilustráciu, ako to postupne maľuje na stenu a vyzerá to úplne ako na ilustrácii, padla mi sánka. Priznám sa, že vôbec nerozumiem, ako je to možné niečo z malého papiera identicky preklopiť na takú obrovskú stenu.

Ani ja som tomu nemohla uveriť. Keď som to videla prvýkrát, nemohla som uveriť, že takto to môže fungovať, a aj keď mi Wajcko proces opisoval, ako aj nástroje, ktoré na to používajú, aj tak je fascinujúce, ako je možné, že to vyzerá naozaj rovnako.

Aké pocity si prežívala, keď si prvýkrát prišla do Bratislavy a osobne si naživo zbadala veľkoplošnú stenu, v tom čase ešte s nie úplnou ilustráciou, ktorá na tej stene bola?

Prišla som do Bratislavy vlakom a išla som sa zo železničnej stanice ubytovať do hotela. Bratislavu síce trochu poznám, ale až tak veľmi sa tu neorientujem, takže som išla po ulici, vyšla som spoza rohu a ona tam bola na stene. Cítila som obrovskú radosť a zároveň obrovské prekvapenie. Myslím si, že tam naozaj vyzerá super, pretože tam to bolo predtým také slepé miesto pri parkovisku. A to miesto si veľmi žiadalo, aby sa tam niečo udialo. A som veľmi rada, že tam táto ilustrácia je.

Po dokončení murálu ste sa s Wajckom premiestnili do Nitry kvôli spoločnej maľbe tvojej ilustrácie na výklad predajne dm. Na čo si sa najviac tešila v rámci tohto procesu?

Tešila som sa na to, že sa od neho veľa naučím, pretože som doteraz nemala veľa skúseností s maľbou na veľkú plochu. A Wajcko je profík a vie tie veci robiť. Takže som sa od neho v rámci tohto procesu veľa naučila.

Tieto lokálne adaptácie, čiže ručne maľovaný výklad v Nitre a štyri adaptácie vo forme polepu výkladov dm, vychádzajú z hlavného murálu, no majú aj svoje lokálne prvky. Podľa čoho si tieto lokálne prvky do týchto ilustrácií vyberala?

Keď som začala pracovať na polepoch, napadlo mi, že by sme tieto lokálne polepy prispôsobili prostrediu, aby to mali ľudia viac spojené so svojím mestom. Takže prvá vec, ktorú som menila, bol pôvodný kroj na lokálny, pretože v ilustrácii je aj dievča v tradičnom kroji. Pre pôvodnú murálovú ilustráciu som sa inšpirovala krojom, ktorý je slovenský, ale nezamerala som sa na nijaký špeciálny typ. Pre tie ďalšie miesta sme vyberali kroje, ktoré pochádzajú z danej oblasti, aby to zodpovedalo realite.

A každý z týchto murálov mal aj nejakú budovu? Na nejakom z nich som videla, že tam bol napríklad hrad…

Hlavný murál nemal veľa priestoru na to, aby tam boli nejaké architektonické prvky, a ani to nie je dôležité. No keď sa tá ilustrácia rozpracovávala na dlhšiu plochu výkladu predajne, museli sme niečo pridať. A mali sme priestor na to pridať tam aj nejaké prvky typické pre dané mesto.

Ktoré z tvojich ilustrácií majú pre teba špeciálne miesto či už v srdiečku, alebo v tom pracovnom portfóliu?

Ja som šťastná, že môžem povedať, že na všetky ilustrácie, ktoré mám vo svojom portóliu, som pyšná. Keď som pred niekoľkými rokmi odchádzala z grafickej firmy a chcela som sa sústrediť na ilustráciu, tak jedným z dôvodov odchodu bolo to, že som nemala čo dať do svojho portfólia. Nebola som pyšná na to, čo sme robili. A teraz, posledné tri roky, robím a vyberám si také projekty, aby som si ich do portfólia mohla dať. Takže neviem vybrať jednu ilustráciu, lebo je ich viac. Moja srdcovka, ako som už spomínala, je Nota Bene. Ale myslím si, že murál dm pre mňa znamená nejakú novú etapu. Je to úplne iný pocit, keď ilustrácie, ktoré sú väčšinou v malom formáte, sú zrazu na veľkej stene či výklade. Že vidíš, ako ľudia idú okolo a zastavujú sa a pozerajú na ne. Mám pocit, že ilustrácia mi už ani nepatrí, že už má svoj život, že som dala von niečo krásne a inšpiratívne. A možem pri tom iba stáť, pozerať na to a byť šťastná, že je to tam. :)

Je niečo, čo ilustruješ najradšej?

Mám rada, keď môžem vychádzať z vlastných skúseností. Minulý rok som veľa cestovala a žila v niekoľkých štátoch EÚ. A vždy, keď niekde som, robím fotografie alebo poznámky, a keď príde téma, ktorá tomu zodpovedá, tak to tam dávam. Tá realita okolo mňa a ľudia okolo mňa sú pre mňa inšpiráciou a aj zdrojom, z ktorého čerpám. Nezakladám svoje ilustrácie na fantázii, ale rada sa nechávam inšpirovať okolitým svetom a ľuďmi. Svet okolo nás je krásny a to je to, čo chcem dať do ilustrácií. Tou najväčšou inšpiráciou je život sám.

A v čo veríš v živote?

Verím v ľudí, verím, že sa dokážu spojiť a robiť spolu krásne veci. Verím, že dobrých ľudí je viac, respektíve neverím, že existujú dobrí a zlí ľudia, ale len zmätení. Celkovo verím v to, že ako ľudstvo máme šancu, že môžeme robiť svet krajším a učiť sa na vlastných chybách, ktoré robíme. Verím, že život je krásny.

A to všetko, čo si povedala, to všetko robí nás ľudí krásnymi. Saši, ja Ti ďakujem za veľmi príjemný rozhovor a želám tvojim ilustráciám, nech robia ľuďom radosť, nech im pohľad na ne pripomenie to, čo nás ľudí robí krajšími. A tebe nech robí radosť aj naďalej tvoja krásna práca, ktorej sa venuješ.

Ďakujem, veľmi som si rozhovor užila. :)