Slovenskí literárni velikáni: Významní spisovatelia

Mnohé z týchto diel vznikli v náročných obdobiach dejín slovenského národa, v časoch boja za slobodu. Tieto básne vyjadrujú nielen lásku a vzťahy, ale aj nesúhlas s politickým zriadením, útlakom a nadvládou. Vyzývajú na spravodlivosť, povzbudzujú k odvahe bojovať za slobodu a zdôrazňujú lásku k vlasti.

Klasicizmus v prvých dvoch dekádach 19. storočia

V tejto ére sa formuje nová generácia pod vplyvom duchovnej a politickej atmosféry napoleonskej Európy. Anton Bernolák svojou Kritickou filologickou rozpravou o slovanských písmenách prispieva ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. Jozef Ignác Bajza, venujúci sa nábožensko-výchovným prácam, napísal román René mláďenca príhodi a skúsenosťi, v ktorom opisuje cesty, skúsenosti a dojmy Reného a jeho učiteľa z rôznych krajín.

Ján Kollár sa stal významným predstaviteľom klasicizmu vďaka svojej básni Slávy dcera, kde oslavuje Mínu ako symbol krásy a vyjadruje vlastenecké myšlienky. V predspeve k básni sa nachádza silná elégia nad slovanskou minulosťou, keď násilie prevážilo nad spravodlivosťou. Bohyňa Sláva, ktorá je personifikáciou slovanstva, vzdychá nad krivdami, ktoré Slovania museli v minulosti znášať. Mína je v obraze zároveň symbolom krásy, ale i milenkou básnika. Týmto výnimočným básnickým prejavom Kollár odhaľuje hlboké city a interpretuje modernú subjektívnosť v prejave, ktorú vyjadruje ikonickým veršom o rozlomení srdca na dve polovice.

Romantizmus

Významným predstaviteľom romantizmu, ktorý sa prelínal s preromantizmom v 18. a 19. storočí, bol Ľudovít Štúr. Práve v tomto období vytvoril významné diela, básne či básnické zbierky zamerané na lásku k vlasti. Vo svojich dielach Nauka reči Slovenskej a Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí poukázal na to, že za národ môže byť považovaný celok s materiálnou, duchovnou a jazykovou svojbytnosťou.

Medzi jeho básnické zbierky patria aj Dumky večerní, kde opisuje romantický smútok vznikajúci z rozporu medzi skutočnosťou a snom.

Medzivojnové obdobie

V medzivojnovom období vyniklo jedno z výrazných diel slovenskej literatúry a naturizmu, a to novela Tri gaštanové kone, ktorej autorkou je Margita Figuli. Príbeh sa vyznačuje konfliktmi medzi prírodou a civilizáciou, no napriek všetkým ťažkostiam napokon zvíťazí čistá láska. Zvýrazňuje mravnú čistotu a hrdinstvo, pričom kone symbolizujú nevyhnutnú úlohu prírody v živote človeka. Tento príbeh o dvoch ľuďoch prekonávajúcich prekážky na ceste k spoločnému šťastiu zdôrazňuje aj symboliku gaštanového koňa, ktorý predstavuje bujnú mužskú silu.

Literatúra po roku 1945

Milan Rúfus vo svojich dielach často hľadal pravdu, písal o ľudskosti, ale aj o božskej a svetskej láske. Jeho verše plné pokory, viery a skromnosti nájdete v dielach Báseň a čas, Vernosť, Modlitbičky a ďalších. Iný typ básní, oslovujúci predovšetkým mladšie publikum, priniesol Miroslav Válek vo svojej zbierke Dotyky. Zaujímavosťou je, že jeho báseň Jesenná láska je známa aj z interpretácie Mira Žbirku. Textár, esejista, dramatik, prekladateľ, ale najmä básnik – to všetko je Daniel Hevier. Zdôrazňuje dôležitosť čitateľov pre spisovateľa a tvrdí, že bez nich by bol spisovateľ mŕtvy. Ďalším významným prozaikom a básnikom bol Ladislav Mňačko, prirovnávaný k Hemingwayovi. Jeho diela, napríklad Smrť sa volá Engelchen, opisujú témy vojny, prírody a boja proti fašizmu.

Slovensko sa môže pýšiť množstvom nadaných spisovateľov a básnikov. Mnohé básne a literárne diela, ktoré často prehliadame, tvoria dôležitú súčasť nášho dedičstva. Aj preto je dôležité, aby sme si ich vážili a chránili.

Nielen o ďalších slovenských spisovateľoch sa dočítate na portáli slovander.sk, ktorému ďakujeme za zaujímavé tipy súvisiace so Slovenskom.