Účinky meditácie prekvapujú odborníkov

O účinkoch mediácie existuje mnoho štúdií. Peter Sedlmeier, profesor metodológie a evaluácie na Inštitúte psychológie pri Technickej univerzite v Chemnitzi, zhrnul výsledky rôznych výskumov vo svojej knihe „Sila meditácie“. Toto sú jeho najdôležitejšie zistenia:

Rôzne druhy meditácie a ich účinky

Existujú rôzne druhy meditácie. Niektoré sú vhodné pre začiatočníkov, napríklad taká meditácia v chôdzi. Iné formy sú zasa skôr vhodnejšie pre pokročilých.

• Bodyscan (meditácia zameraná na telo)
• Meditácia v chôdzi
• Mantrická meditácia
• Meditácia zdôrazňujúca emócie (napríklad meditácia „milujúcej láskavosti“)
• Vedená meditácia
• Meditácia Vipassana (meditácia zameraná na všímavosť)
• Osho meditácia (dynamická meditácia)

V závislosti od typu meditácie sa môže líšiť aj jej zameranie a tým pádom aj jej účinky.

Pozitívne účinky meditácie

Viac šťastia a pokoja? Meditačné cvičenia majú takéto účinky:

1. Pozitívny vplyv na sociálne vzťahy

Prof. Sedlmeier vo svojej knihe vysvetľuje, aké obrovské sú v skutočnosti individuálne účinky meditácie. Každý, kto očakával, že na prvom mieste v zozname sa ocitne sústredenie sa alebo všímavosť, je na omyle. Zaujímavé je, že meditácia má vplyv na kvalitu našich sociálnych vzťahov. Takzvanú dobrotu vo vzťahoch podporujú najmä také formy meditácie, ako je napríklad meditácia „milujúcej láskavosti“.

2. Zníženie dočasnej úzkosti

Podľa profesora Sedlmeiera je meditácia vhodná najmä na „elimináciu negativity“. Niet teda divu, že pomocou meditácie možno zmierniť dočasnú úzkosť. Ak vás trápia stavy úzkosti alebo iné psychické problémy, bezpodmienečne vyhľadajte lekársku pomoc. Meditácia môže pôsobiť ako sprievodné terapeutické opatrenie, avšak psychoterapiu nahradiť nemôže.

3. Zmiernenie negatívnych pocitov

Pravidelnou meditáciou možno obmedziť výskyt negatívnych emócií, ako je hnev, strach, závisť a žiarlivosť. Časom môže meditácia pozitívne ovplyvniť aj pohľad na život. Mantrická meditácia je dobrý spôsob, ako sa cielene dostať naspäť do stavu emocionálneho pokoja.

4. Viac všímavosti

Praktiky všímavosti a meditácie sú podľa mnohých ľudí veľmi úzko prepojené. O to prekvapujúcejšie je, že vnímanie a všímavosť sa vďaka meditácií zlepšujú len priemerne (v porovnaní s intenzívnym zlepšením kvality vzťahov).

5. Menej stresu

Štúdie preukázali, že meditácia je vhodná na zmiernenie stresu. Nie nadarmo existuje budhistické príslovie: „Meditujte každý deň 20 minút. Okrem prípadov, keď ste príliš zaneprázdnení. Vtedy meditujte hodinu“. Ak to teda na vás opäť všetko doľahne a mental load nepustí ďalej, vyhraďte si na meditáciu aspoň 20 minút. Negatívne presvedčenia, ktoré sa často spájajú so stresom, ako napríklad „nikdy to nezvládnem“, môžete vďaka tomu zatlačiť do úzadia.

Podľa štúdií má meditácia o niečo menší vplyv na nasledovné:

Sústredené učenie a schopnosť učiť sa

Podľa štúdií od meditácie nemožno očakávať žiadne grandiózne pokroky v oblasti učenia. Ak sa však pred samotným učením dáte dokopy a upadnete, v zásade na tom nie je nič zlé. Stačí len počúvať seba samu a sústrediť sa na svoje skúsenosti s meditáciou.

Kontrola pocitov

Hoci sa meditácia často odporúča ako podporný prostriedok pri zvládaní ADHD, zdá sa, že na kontrolu emócií vplýva len málo. Je to preto, že ich kontrola či riadenie je faktor mentálny, nie pocitový. A podľa profesora Sedlmeiera meditačné praktiky lepšie ovplyvňujú práve faktory pocitové.

Bezprostredné účinky meditácie

V závislosti od typu meditácie môžu byť priamo zacielené a stimulované niektoré oblasti v mozgu, vysvetľuje profesor Sedlmeier. Napríklad meditačné praktiky v rámci „meditácie zameranej na všímavosť“ aktivujú oblasti mozgu, ktoré slúžia na „kognitívnu kontrolu a dobrovoľné ovládanie všímavosti“, zatiaľ čo oblasti zodpovedné za blúdenie myšlienok, sú oslovené menej. Na druhej strane „meditácia milujúcej láskavosti“ siaha na oblasti zodpovedné za signály tela a emócie. „Mantrická meditácia“ zase vykazuje „zvýšenú aktivitu v oblastiach […] prepojených s plánovaním a vykonávaním dobrovoľnej motorickej aktivity a v oblastiach spojených so spracovaním vizuálnych informácií a predstavivosťou.“ Vždy sa však riešila jedna oblasť, takzvaná insula: Tá je zodpovedná za ovládanie tela, uvedomovanie si vlastného dychu a introspekciu vlastných myšlienok.

Účinky meditácie z dlhodobého hľadiska

Ak sa meditácia praktizuje dlhodobo, môže viesť k vedomejšiemu konaniu, k väčšej zapamätateľnosti spomienok, ako aj k oddialeniu procesu starnutia. Podľa štúdií sa spomaľuje nielen starnutie mozgu, vysvetľuje profesor Sedlmeier:

„Nedávno sa objavil ďalší dôkaz o tom, že meditácia by mohla predĺžiť život a to v súvislosti s tzv. telomérami. Teloméry sa nachádzajú na koncoch našich chromozómov a v priebehu rokov sa skracujú. Čím sú tieto teloméry kratšie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že človek bude trpieť na rôzne choroby súvisiace s vekom a zomrie predčasne. […] Meditácia spomaľuje skracovanie telomér.“


Napriek existencii rôznych štúdií je v oblasti výskumu meditácie ešte stále veľký potenciál. Čo sa doteraz zistilo: V závislosti od techniky meditácie sa môžu výraznejšie podporiť rôzne účinky meditácie. Meditácia je najviac prospešná pre naše sociálne vzťahy. Pravidelná meditácia má tiež dlhodobý vplyv na výkon nášho mozgu a za určitých okolností dokonca môže oddialiť proces starnutia.