Viac šťastia vďaka akceptovaniu svojho ja
Predstavte si, že stojíte pred zrkadlom, nenalíčená a nahá a hovoríte si: „Aha, tak toto som ja.“ Uznávate samu seba bez toho, aby ste sa súdili, kritizovali sa alebo aby ste niečo odobrovali. Takto metaforicky by sa dalo pozrieť na sebaakceptáciu.
So psychoterapeutkou Heidemarie Eder sa do tejto témy ponoríme o niečo hlbšie a zistíme, ako sa človek môže naučiť akceptovať sám seba a čo pomáha, ak sa človeku nedarí prijať samého seba a ako byť šťastným.
Čo znamená pojem sebaakceptácia?
Znamená to schopnosť prijať sami seba takých, ako sme: so všetkými silnými a slabými stránkami, so všetkými úspechmi, ale aj pochybeniami. Keď je človek schopný akceptovať sám seba, dokáže sa vyrovnať s vlastnými chybami a neúspechmi, nepodceňuje sa a ani sa neodsudzuje – skrátka, dokáže byť v živote šťastný. Sebaakceptácia spočíva v tom, že človek sa stretáva s pochopením a učí sa z negatívnych skúseností bez toho, aby sa nechal zdeprimovať.
Je sebaakceptácia kľúčom ku šťastiu?
Sebaakceptácia je dôležitým aspektom v osobnom rozvoji. Pomáha človeku budovať zdravý vzťah k sebe samému a pomáha mu viesť vyrovnaný a naplnený život.
Prečo je pre mnohých ľudí také ťažké prijať seba samých?
Žijeme v spoločnosti, ktorá si vyžaduje vysokú mieru konformity a výkonnosti. Táto spoločnosť od nás očakáva takmer nedosiahnuteľný telesný ideál a večnú mladosť. Naša spoločnosť je len veľmi málo tolerantná ku chybám a zahŕňa akýsi školský systém, ktorý sa orientuje na deficity namiesto toho, aby sa zameriavala na silné stránky. Tieto hodnoty sú nám vštepované od útleho veku, takže sa s nimi zžívame bez toho, aby sme ich spochybňovali. Frázy ako napr.:
- „Nie si dosť dobrá“,
- „Vôbec si to nezaslúžiš“,
- „Takúto, ako si, ťa nikto nemá rád“,
- „Si príliš tučná, nešportová, lenivá, atď..“
Pôsobia ako vnútorné pohnútky a kritika, ktoré ľuďom bránia v tom, aby prijali samých seba a aby sa mali radi. A ak si to človek vnútorne osvojí, bráni mu to byť prirodzene šťastný.
V čom sa sebaakceptácia líši od sebalásky?
Sebaakceptácia je predpokladom a základom sebalásky. Sebaakceptácia umožňuje človeku prijať vlastné nedokonalosti a umlčať v sebe vlastného kritika. Sebaláska presahuje hranice akceptácie a zahŕňa láskavý súcitný postoj k sebe samému – v súvislosti s tým, ako sa dokážeme o seba postarať, najmä v ťažkých životných situáciách.
Ako dokáže človek prijať sám seba, so všetkými domnelými slabosťami a nedostatkami?
Jedným zo spôsobov, ako sa človek naučí prijať samého seba, je správať sa k sebe tak, ako by sa správal k najlepšiemu priateľovi. Byť svojím najlepším priateľom, to znamená, že človek sa má k sebe správať s rešpektom, vľúdnosťou a tiež súcitom. Musí sa vedieť postaviť za svoje vlastné potreby a za seba, ak sa s ním zaobchádza nepekne. Dôležité frázy, ktoré si človek môže opakovať, tzv. afirmácie, by mohli znieť takto:
- „Som ok taká, aká som“;
- „Mám svoju hodnotu“;
- „Smiem robiť chyby a môžem sa z nich poučiť“.
Tieto výroky by mali byť protiváhou vžitých negatívnych afirmácií a človek by mal na nich myslieť a denno-denne si ich opakovať, až dovtedy, kým ich naozaj neprecíti.
Aké cvičenia sú vhodné na objavenie či zvýšenie sebaakceptácie?
- Pozitívne sebavnímanie: Ide o vedomé venovanie pozornosti vnútornému dialógu, sebakritike a podceňovaniu sa a ich nahradenie pozitívnymi výrokmi, ktoré človeka vnútorne podporia. Dodávajte si odvahu a pripomínajte si svoje silné stránky a úspechy. Nápomocná je aj otázka „Čo by ste chceli počuť od svojho najlepšieho priateľa či priateľky? Aké by to boli vety?"
- Denník vďačnosti: Každý deň si doň zapíšte tri pozitívne veci, ktoré sa vám stali.
- Venujte sa sami sebe: Nájdite si na seba čas a robte veci, ktoré vám robia dobre.
Ako dlho môže trvať, kým sa človek naučí akceptovať samého seba a kým prestane byť voči sebe tak kritický?
Naučiť sa sebaakceptácii, to niekedy môže trvať aj celý život. Avšak nikdy nie je neskoro začať a nikdy človek v tomto smere nedosiahne akýsi konkrétny cieľ. Sebaakceptácia nie je niečo, čo si človek jedného dňa môže zaškrtnúť ako vybavené. Je to niečo, čo sa človek učí a praktizuje každý deň po celý život, podobne ako pri všímavosti.
Čo však robiť, ak sa sebaakceptácia jednoducho nedostaví?
Zlé nezabudnuteľné skúsenosti z detstva, trauma z pripútania sa alebo iné traumatické zážitky z minulosti môžu narušiť cestu vytvorenia si súcitného vzťahu k sebe samému, pretože človek si zažil opak a vnútorne sa s ním zžil. Ak takýto človek nie je schopný rozvinúť v sebe sebaakceptáciu, odporúča sa psychoterapia.
