Vzťahy medzi súrodencami: 11 faktov
Vedeli ste, že sa s vašimi súrodencami možno geneticky nepodobáte, alebo že sú prvorodené deti predurčené na viac zodpovednosti? Čo ešte vieme o pute súrodenectva?
Medzi hádkami a náklonnosťou: 11 faktov o súrodencoch
Súrodenci sú zriedkaví
Ak bol posledné desaťročia človek ako jedináčik ešte ojedinelou výnimkou, tak tento pomer sa pomaly otáča. Množstvo štatistík potvrdzuje: v polovici všetkých rodín majú maximálne jedno dieťa. Dnes je výnimkou, ak sú viac ako dvaja súrodenci v rodine. Okrem toho sú vekové rozdiely medzi súrodencami, v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, väčšie.
Geneticky sa podobáme medzi 0 a 100 percentami
Často sa tvrdí, že súrodenci sa musia geneticky zhodovať aspoň na 50 percent. No nemusí to tak vždy byť. V jednotlivých prípadoch môže byť zhoda medzi 0 a 100 percentami. Prečo? Pretože rodičia majú v sebe dve genetické alternatívy; a to ako od svojho otca, tak aj od svojej matky. Pokiaľ je jedno dieťa ovplyvnené génmi starej mamy z otcovej strany a druhé dieťa má v sebe gény starého otca z matkinej strany, tak majú z genetického hľadiska sotva nejakého spoločného menovateľa. Podobné to môže byť pri dvojvaječných dvojičkách. Niektoré dvojičky sa naproti tomu podobajú skoro na 100 percent.
Súrodenecká láska: z biologického hľadiska sú súrodenci rivali
V prírode sa súrodenecká láska moc nenosí; a vlastne sú súrodenci dokonca rivalmi. Predovšetkým u vtákov a rastlín sa dá pozorovať, ako silno si súrodenci konkurujú. Najneskôr vtedy, keď už rodičia nedokážu zaobstarať dostatok potravy, dochádza k bojom, ktoré vedú až k zabitiu.
Áno, rodičia majú obľúbené deti
Rodičia si to často nechcú priznať, ale je to fakt: to, že jedno dieťa uprednostňujete, alebo sa cítite byť na jedno dieťa viac naviazaní, je úplne normálne. A bez obáv: často sa pritom jedná iba o fázy. Či je to zlé? Nie, pretože sa voči človeku nemôžete správať vždy rovnako, ale napriek tomu vždy férovo.
Súrodenecký kontakt: najskôr kamaráti, potom už nie, potom znova
V detstve majú súrodenci najužší kontakt. Vo veku medzi 3 a 5 rokmi trávia spolu dokonca viac ako dvojnásobok času oproti času strávenému s rodičmi. Mení sa to v období puberty. Pre každé dieťa je teraz zaujímavejšia jeho osobná partia kamarátov. Kontakt sa často opäť obnoví v dospelosti. Avšak predpokladom súrodeneckej lásky v dospelosti je z pohľadu mnohých psychologičiek a psychológov, že: súrodenci nesmú mať z detstva žiadne nevysvetlené spory alebo jazvy.
Ste takí rozdielni: deti hľadajú svoje miesto
Deti chcú v rodine nájsť svoje vlastné miesto. Je preto normálne, že sa pokúšajú odlíšiť od svojich súrodencov. Rodičia tento proces nevedomky podporujú tým, že príslušné dieťa chvália za určité silné stránky. Ak je jedno dieťa obzvlášť športovo založené, tak to druhé sa bude „tomuto terénu“ skôr vyhýbať a namiesto telesných atribútov rozvíjať skôr duševné. Možno bude obzvlášť kreatívne alebo humorné. Pri dvojčatách sa zistilo, že sa dokonca viac na seba podobajú, keď vyrastajú oddelene a tak sa nedostanú do pokušenia bojovať o lepšie schopnosti so svojimi súrodencami.
Menší vekový rozdiel, väčšie puto
Deti sa učia najmä od a cez iné deti. Čím je pritom vekový rozdiel menší, tým väčšie je puto. Pokiaľ je medzi deťmi viacročný rozdiel, tak spolu nevedia vychádzať. Znamená to tiež že,: intenzívny kontakt a väzba nezávisí ani tak od príbuzenstva alebo spolužitia, ale od vekového rozdielu.
Pokrvní príbuzní? Nemusí byť
Patchwork rodiny môžu dobre fungovať. Z vedeckého hľadiska nestojí súrodeneckej väzbe nič v ceste, kým sa dospelí pokúsia jednať so všetkými deťmi férovo a nezaťahujú ich do žiadnych „konfliktov dospelých“. Čím sú si deti v rovnakom veku podobnejšie, o to lepšia bude väzba.
Chúďa jedináčik? Nevýhody sú mýtus
Predtým sa hovorilo, že jedináčikovia sú znevýhodňovaní. Že im chýbajú parťáci na hranie, s ktorými by sa mohli učiť ako zvládať sociálne kompetencie. Ale takéto hypotézy sú dávno zastarané. Tým, že sa ponúkajú moderné možnosti starostlivosti už pre malé deti, tak sa odstraňujú sociálne deficity. Jedináčikovia sa dostávajú už skoro do kontaktu s deťmi v rovnakom veku a učia sa zvládať sociálne spolužitie.
Exkluzívny čas pre prvorodených
To, že má prvorodené dieťa od rodičov viac pozornosti, má väčšinou praktické dôvody. Mladší brat alebo mladšia sestra sa musí jednoducho „zviesť“, keď ide starší na tenis, alebo mu mama musí pomáhať s domácimi úlohami. Okrem toho má aj rodičovská trpezlivosť svoje hranice. Večer čítať ešte jednu extra rozprávku na dobrú noc, alebo celé hodiny skladať lego na koberci, nie je vždy zahrnuté do bežného dňa.
Prvorodení sú úspešnejší: otázka uhlu pohľadu
Štúdie potvrdzujú: prvorodeným sa spravidla venuje viac času a pozornosti. Pokým ešte nie je na svete žiadny mladší súrodenec, tak sa im všetci venujú kvázi exkluzívne. Keď potom prídu ďalšie deti, musia často starší prevziať spoluzodpovednosť a dávať pozor na svojich súrodencov. Dôsledok: „starší“ si vyvinú zvláštny zmysel pre zodpovednosť, sebavedomie a kognitívne vlastnosti. Niektoré štúdie potvrdzujú, že starší súrodenci preto často majú vyššie IQ. Podľa iných štatistík neskôr vykonávajú povolania ako generálni riaditelia, politici alebo lekári a lekárky. Ale sú preto aj úspešnejší? To je uhol pohľadu. „Mladších súrodencov“ nájdete podľa štatistík častejšie v kreatívnych a sociálnych povolaniach. Našli si svoje miesto niekde inde – úspech je to, čo človek robí dobre a rád!
